Slovanské osobné mená
1.
Slovanské osobné mená
Náuka o vlastných menách ľudských sa nazýva
antroponomastika či antroponymia. Konkrétne sa v tomto článku venujeme
menám jednotlivcov, osobným menám (teda antroponymá v užšom zmysle, ďalej
iba OM). Ich hlavnou funkciou je vyčlenenie jednotlivca, jeho jednoznačné
označenie a určenie totožnosti. Sú zásadne apelatívneho pôvodu (teda
pochádzajú zo všeobecných mien). V minulosti mal človek iba jedno OM, ku
ktorému sa časom na našom území pripojilo druhé, doplnkové meno, na presnejšie
rozlíšenie jednotlivca. To nebolo najprv ustálené a dlho ani dedičné (s
výnimkou rodových mien šľachty). Neskoršími právnymi úpravami z nich
vzniklo súčasné priezvisko. Predmetom tohto článku budú OM slovenské
a slovanské. To sú také, ktoré vznikli a používali sa v slovanských
jazykoch zo slovenských / slovanských slov pomocou zaužívaných slovotvorných
postupov (všetky OM použité v práci, sú doložené, pramene: viď použitá
literatúra). Slovenským / slovanským slovom rozumieme slová domáceho pôvodu (vlk, sláva → Vlkoslav, kvet → Kvetava,
dobrý → Dobroš a pod.), ale
aj výpožičky (gr. Chrīstós ‘pomazaný
(o vládcovi)’ > lat. Chrīstus ‘Kristus
’> pravdepodobne cez sthn. Krist ‘Krsitus’
> stsl. krьstъ ‘kríž’ → OM Krščen). Takisto zaraďujeme medzi
slovanské OM aj tie, ktoré vznikli podľa cudzojazyčnej predlohy, teda
kalkovaním (gr. Theophilos → Bohumil, lat. Beata → Blažena).
2.
Klasifikácia slovanských OM
Medzi slovanské OM zaraďujeme:
a) staroslovanské OM doložené z celého
slovanského územia (aj súčasného slovenského) spred obdobia konštituovania
jednotlivých slovanských jazykov, poprípade počas ich najstaršej fázy vzniku
a postupného vydeľovania, do cca. 10. storočia (Rastislavъ,
Miloněgъ, Jarogněvъ, Chotěmirъ, atď.). Často obsahujú slová, ktoré sa v súčasnej
slovenčine už nepoužívajú (Sěmižiznь:
sěmьja
‘rodina’, ‘čeľaď’ + žiznь ‘život’),
alebo ich výynam bol posunutý (Svätopluk zo
svęto- s pôvodným významom
‘silný’, význam ‘svätý’ je neskoršieho dáta + -pъlkъ ‘pluk’, ‘voj’);
b) slovanské OM, ktoré vznikli v slovanských
jazykoch až v období ich samostatnej existencie, alebo tie, ktoré vznikli
ešte v staroslovanskom období a rozdielnym zvukovým vývojom jednotlivých
slovanských jazykov vznikli rôzne varianty OM, sú teda praslovanským
a staroslovanským dedičstvom (strsl. Vladimirъ
/ Vladiměrъ → slk., č. Vladimír,
ukr. Volodymyr, poľ. Włodzimierz, rus. Vladimir, Volodimer, srb., chorv., slovin. Vladimir...; Rogovladъ →
slk., č. Rohovlad, rus. Rogovolod...). V prípade preberania
staro- a inoslovanských mien do slovenského jazyka platia určité pravidlá
(tak ako sa uplatňovali pri prvej veľkej vlne preberania slovanských mien počas
národného obrodenia v 19. storočí), tieto OM sa buď ponechali / ponechajú
v pôvodnom tvare (napr. pôvodne južnoslovanské Mladen, slovenský variant by bol Mladoň), alebo sa upravujú v súlade so slovenským hláskovým
vývojom a gramatikou (č. Zdeněk,
Zdeňka → Zdenko, Zdenka);
ba) z druhej
skupiny môžeme ešte vyčleniť podskupinu OM slovenských doložených cca. od 12.
storočia z územia slovenského jazyka (vrátane neskôr asimilovaných
oblastí): Belúš, Božút, Božic, Čerňata,
Čistomil, Dobroň, Dušník, Hrab, Chotimír, Chrabor, Mojtech, Milko, Poznan,
Premlad, Radovan, Svojislav, Tvrdoš, Vladina, Zubor, Zubrivoj, Je len
samozrejmé, že sú medzi nimi mnohé OM, ktoré sú pozostatkom praslovanského
dedičstva, teda majú inoslovanské varianty, napr. Radovan, Pribislav, Vladimír, a pod.
3.
Nepriama rekonštrukcia slovanských OM
Vzhľadom na veľmi široké možnosti
tvorenia osobných mien a relatívny nedostatok prameňov možno
s istotou tvrdiť, že mnohé slovenské a slovanské OM sa nedochovali. Avšak
viaceré z nich môžeme rekonštruovať nepriamo z miestnych názvov
(samozrejme, s prihliadnutím ku zmenám v tvare), ktoré majú zjavnú štruktúru
osobného mena (sú to tzv. poosobné miestne mená): z pôvodného OM Bolerad → Boleráz, podobne aj
Timoradza, Pokoradz a i. Takisto aj zo súčasných priezvisk (príklady z:
Ďurčo a kol: Databázy priezvisk na
Slovensku, 1998): Duchoň, Duchoslav,
Mladoň, Sokol, Čížik, Bezdeda...
4.
Slovanská antroponymická sústava
Slovanské OM sú buď zložené alebo nezložené,
resp. jednočlenné (pôvodné jednočlenné alebo tie, čo vznikli krátením zložených
OM).
4.1 Jednočlenné
Najčastejšie je ich forma nasledovná:
a)
všeobecné podstatné mená (daľej len VM) bez zvláštnych antroponymických prípon:
Baba, Ded, Sekera, Vlk, Medveď, Kvet...
b)
VM s príponou nositeľa vlastnosti: brada
+ -áč → BradÁČ; MladOŇ, BrzÁK,
MalOCH...
c)
s príponou na tvorenie abstrákt: VerATA,
HroznATA, VrbATA, StromATA, DobrOST, TrěbOST...
d)
s adjektívnou príponou: ŽirAVA,
DobrAVA...
e)
v tvare príčastia trpného: ŽelAN,
RadovAN, ChotĚN, MilovAN, ModlENA, ŽelAN, ŽdAN, PoznAN...
f)
v tvare príčastia trpného prítomného času s príponou -mъ: rus. Ljubim, č. Ľubim, Chotim,
Chvatim, Stradom, Chrudim...
f)
zdrobňujúce a domácke prípony: MiLOŠ,
Branslav -BranIŠ, Bohdan - BohdAŠ, Branivoj – BranIŠ, DomAŠ, MenŠÍK, DedOŠ,
DobrOŠ, StanUŠA...
4.2 Zložené OM (kompozitá)
Zložené vznikajú najčastejšie z tvarov
podstatných (BOHUVLAST, SvojBOH, BOHdan,
ĽUDmil, BezZEMA, BohuDAR, MstiDRUH...) a prídavných mien (DRAHORAD, DobroMIL, HostiRAD, DabiŽIV...),
zámen (SVOJboh, SEBEslav, MOJmír, NeMOJ,
NAŠomír, VŠEslav, VŠEmysl...), slovies (BERIvoj,
DobroBUD, DobroSTOJ, DobroSTREZ, STAmír, DAmír...), predpôn (BEZduch, PRAslav, PROTIvoj, PREDmír, ZAľud,
POtecha, ROZvad...), prísloviek (DOMAmil,
BOLEslav, VIACslav...) a záporu (NEmil,
NEkrasa, NEchval...).
Z hľadiska syntaktických vzťahov (viď.
podrobnejšie Svoboda, 1964: 58-61) medzi oboma členmi môžeme hovoriť o:
a) zlučovacích
kompozitách: Dobromil, Drahorád,
Jaroľuba, Ľutomil...
b) determinatívnych
kompozitách súradných: Ľubohost,
Dobrohost, Boleľut, Domarad...
c) determinatívnych
kompozitách podradných: Ľudmila, Všerad,
Bohoľub...
d) rekčné
kompozitá verbálne: Ratibor, Všebor...
e) exocentrické
kompozitá: Ľutohnev, Svätopluk, Vojislav,
Domamír, Božetech, Buj(e)sil, Svojboh, Ľutomysl...
5.
Vznik nových OM
Vznik nových slovanských OM bol a je daný
spoločenskou potrebou. Vzhľadom na možný počet menných, slovesných a iných
základov, sa dá povedať, že potenciálne jazykové možnosti vzniku nových
slovanských OM (aj pri zachovávaní tradičných slovotvorných postupov) sú takmer
neobmedzené.
Použité
pramene slovanských osobných mien:
ĎURČO, Peter a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k
projektu: Copernicus Programme, project COP-58: Onomastica–Copernicus Database.
CD ROM. Paris: Elra - 1998.
KRAJČOVIČ,
Rudolf: „Z lexiky jazyka Slovienov na strednom Dunaji“. In: XII Medzinárodný zjazd slavistov
v Krakove – príspevky slovenských slavistov. Bratislava: Slovenský
komitét slavistov, Slavistický kabinet SAV, 1998, s. 21-31.
KRAJČOVIČ,
Rudolf: Živé kroniky slovenských dejín.
Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005.
MAJTÁN,
Milan: „Osobné mená v najstarších písomnostiach. Predstupeň našich
priezvisk“. In: Historická revue, 5,
1994, č. 1, s. 27 – 28.
SVOBODA,
Jan: Staročeská osobní jména a naše
příjmení. Praha, ČSAV, 1964.
STANISLAV,
Ján: „Starodávne osobné mená slovenské“. In: Slovenská reč, 15, 1949-1950, str. 165-172, 205-211, 290-298.
Použité
pramene k teórii slovanskej onomastiky:
KRAJČOVIČ,
Rudolf: Počiatky a vývin slovenskej
onomastiky. In: Onomastika V (8),
1959, str. 255-280.
MAJTÁN,
Milan - POVAŽAJ, Matej: Vyberte si meno
pre svoje dieťa. Bratislava, Art Area, 1998.
MRHAČOVÁ,
Eva: „Složená osobní jména slovanského původu v češtině, slovenštině
a polštině“. In: Slavia 66, č.
3, 1997, str. 269-284.
SVOBODA,
Jan: Staročeská osobní jména a naše
příjmení. Praha, ČSAV, 1964.
Ďalšia
literatúra:
REJZEK,
Jiří: Český etymologický slovník. Praha,
Leda, 2001.
Tento príspevok pre nás pripravil:
BOHDAN
DOBROSLAV ULAŠIN
Vyštudoval anglický jazyk a španielsky jazyk v druhom stupni a románsku jazykovedu v treťom stupni vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tu aj pôsobína Katedre romanistiky ako odborný asistent. Vzdelanie si dopĺňal na viacerých štipendijných pobytoch na zahraničných univerzitách (Complutense v Madride, Salamanca, Granada). Publikuje doma i v
zahraničí, špecializuje sa na komparatívny výskum španielskeho a slovenského jazyka najmä v lexikológii, štylistike a etymológii. Podieľal sa ako hlavný riešiteľ i ako spoluriešiteľ na viacerých
projektoch. Je spoluprekladateľom a spolueditorom prekladu výberu Dobšinského rozprávok do śpanielčiny.
kontakt na neho: bohdan.ulasin@pobox.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.