Skúsme trochu
pouvažovať, čo sa udialo a deje v slovenskom poľnohospodárstve za posledných 20 rokov.
Dedo mi zvykol hovoriť, že sú len dva druhy ľudí, tí rozumní a tí, ktorí tvrdia, „to sa nedá.“ Tak akých máme politikov? A načo nám je taká únia, kde sa k nám správajú ako k otrokom?
Môžeme sa vyhnúť
hodnoteniu politických systémov, pretože ak sú parametre hospodárenia nastavené
rovnako musí fungovať tak družstvo, ako súkromná spoločnosť. ( Za predpokladu, že
sú tam ľudia, ktorí tomu rozumejú.)
Začnime na prelome
80-tych a 90-tych rokov.
Slovensko
v tejto dobe vykazovalo 100% sebestačnosť základných potravín (nerátajme
exotické produkty a obdobia spôsobené extrémnymi výkyvmi počasia). Kvalita
týchto potravín patrila k najvyšším v Európe. Sebestačnosť nebola len
celoštátna, ale aj oblastná. To znamená, že družstvo na dedine zamestnávalo
a živilo väčšinu obyvateľstva na dedine. Keď som chodil na prázdniny na
dedinu, každé ráno o 6-tej na bráne visela fľaša čerstvo nadojeného
mlieka, ktoré malo chuť. Lúky boli plné oviec a kráv. Ulice plné detí...
Vtedy som si ako dieťa neuvedomoval súvislosti.
Čo sa začalo diať
začiatkom 90-tych rokov?
Prišla politická
garnitúra revolucionárov, ktorá mala svoju predstavu aj
o poľnohospodárstve. Nemenovaný politik, v tej dobe premiér
v 91. roku verejne v slovenskej verejnoprávnej televízii vyhlásil „
Kde ste to videli, dotácie do poľnohospodárstva? Veď to nikde na svete
neexistuje!“ Neviem kde asi tento politik chodil na rozumy, či bol len taký
hlúpy, alebo ho zaplatil niekto, kto mal záujem zlikvidovať slovenské
poľnohospodárstvo a slovenskú sebestačnosť. Faktom ostáva, že od roku 1991
je to voľný pád z 20-teho poschodia a na konci nie je vata ale betón.
Pre úplnosť dodám,
že tento politik dal znova o sebe vedieť, že zvažuje kandidatúru za
slovenského prezidenta. No pán boh nám pomáhaj.....
Aby sme pochopili,
čo sú to dotácie, musíme si povedať, aké sú ich formy.
Pretože sú na
svete štáty, krajiny, ktoré o sebe tvrdia, že dotácie do poľnohospodárstva
nemajú, ale nie je to pravda.
Priame dotácie –
sú na hektár, plodinu, výnos...
Nepriame – na
naftu, elektrinu, mzdy, ...
Skryté – na
export, na garantovaný výkup, na dopravu, dane...
Na Slovensku boli
do konca 80-tych rokov hlavne priame dotácie. V zahraničí prevládali
dotácie nepriame, alebo skryté. Čiže na prvý pohľad sa mohlo zdať, že tam nie
sú.
Ale čo si myslíte,
kto bude mať väčšiu dotáciu? Krajina, ktorá má 100% skrytých dotácií, alebo tá
čo má 50% priamych? Keď vyprodukujem jablko za 1E/kg a mám 50% priamu
platbu, cena sa zmení na 0,5 E/kg. Ale keď iná krajina zagarantuje výkupnú cenu
100% skrytou dotáciou cena sa zmení na 0,0 E/kg.
Tak teraz môžeme
vidieť ako sa robia svetové ceny, a ako je možné, že potraviny
z Ameriky sú lacnejšie ako tie naše.
Neostaňme na pol
ceste a položme si otázku, prečo sa toto
deje? Aby sme to pochopili, musíme si povedať, že žijeme
v konkurenčnom prostredí trhového kapitalizmu. A konkurencia znamená,
že ten, kto je silnejší ten berie, presnejšie trhá.
Je to
v podstate vojna. Síce len ekonomická, ale na podstate sa nič nemení.
Ak chce teda
krajina vyhrať a dnes vieme, ktorá krajina chce všade bojovať, všetko
vyhrať a všetko riadiť, musí teda oslabiť nepriateľa. Ako sa to deje sme
načrtli bližšie. Likvidácia poľnohospodárstva, teda sebestačnosti, dovoz
chorých potravín, oslabenie, teda nemoc obyvateľstva, vytvorenie závislosti od
energií, zadĺženie krajiny, vydrancovanie prírodných zdrojov...
No a čo môže
robiť slabí človek, alebo slabí štát? Nemôže ani premýšľať, lebo aj na to treba
energiu. Skúste premýšľať, keď máte horúčku 39`C a bolí vás celé telo. Ste schopný
akurát ležať v posteli a odovzdáte sa doktorovi.
Takže kto sa tu
hrá na svetového doktora? Kto tu chce liečiť a riadiť celý svet na úkor
všetkých ostatných. A je to vôbec doktor, ak najskôr spôsobí chorobu
a potom sa tvári, že lieči?
Poďme ale bližšie
k našim hraniciam. Vytvorila sa tu Európska únia. Deklaruje sa ako
spojenectvo rovnoprávnych štátov.
Na prvý pohľad by
sa mohlo zdať, že tomu tak aj je. Veď spolupráca, a spájanie sa je
v prírode prirodzené. Konkurujú si skôr zvieratá, ale aj tie vedia
spolupracovať. (viac v úvahe: Konkurencia, alebo spolupráca)
Takže pozrime sa bližšie
na tento druh spojenectva v Európe.
Môžeme začať hneď
otázkou. Je rovnoprávnosť, keď Grécky poľnohospodár dostane 300% dotácií oproti
Slovensku, Rakúsky 350%, Francúzsky, Nemecký 400-500% ....?!?...
Je toto
spolupráca? Alebo zase chce niekto niekoho ovládnuť a spraviť slabým?
Podporiť svoje
hospodárstvo na úkor inej krajiny?
Naozaj si niekto
z tých čo toto riadia myslí, že spoločenstvo môže byť silné, keď sú
jednotlivci slabí? Aká je silná reťaz, v ktorej sú oká silné aj slabé?
Keby všetky oká boli silné, hrubé, a bohaté a iba jedno bolo slabé,
hrdzavé a chudobné, tak taká je silná aj celá reťaz. Hovoria, že sme ako
jedna rodina. Lenže aký rodič dá jednému dieťaťu hojno a druhému ... ? To
už spravodlivejšie je zrušiť všetky dotácie. Všetci by stáli na jednej
štartovacej čiare.
Predstavte si beh
na 100m. Slovák stojí na štartovacej čiare. Grék pred ním 30 metrov, Rakúšan
35, Talian 40 a Nemec s Francúzom 50 metrov pred ním. Zaznie
výstrel na štart...
Myslím, že ďalej
ani netreba pokračovať.
Začiatkom 90tych rokov politici na Slovensku vykrikovali v médiách, že za 10 rokov tu budeme žiť ako vo Švajčiarsku. Či je to pravda, alebo nie nech zváži každý sám.
Ako ale pristupuje Švajčiarsko ku svojim poľnohospodárom uvediem na krátkom príklade:
V rokoch 2001 - 2003 sme sa nechali kontrolovať ekologickou organizáciou IMO (Institut fur Marktokologie), so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá vydáva eko certifikáty po celom svete. (prikladáme jeden z nich)
Zámer bol, umiestniť jablká okrem iného, aj do Švajčiarska.
Keď sme sa vtedy obrátili na príslušné orgány v tejto krajine s ponukou bio jabĺk, nedošlo ani k rokovaniu o cenách, pretože Švajčiarska vláda mala v tom čase uzavretý svoj trh pre dovoz jabĺk. Z toho dôvodu, že domáci pestovatelia ešte nevypredali svoje zásoby. Slušne nám odpovedali, že jablká nechcú, ale keby sme mali fazuľu môžeme predložiť ponuku... (-:
Takže, potrebuje toto nejaký komentár?Ako si má krajina chrániť svoju sebestačnosť? A ako chránia slovenskí politici tú svoju a svojich poľnohospodárov?
Na záver snáď len úvaha ako to vidí Slovenská vláda a ako to chce riešiť.
Začiatkom 90tych rokov politici na Slovensku vykrikovali v médiách, že za 10 rokov tu budeme žiť ako vo Švajčiarsku. Či je to pravda, alebo nie nech zváži každý sám.
Ako ale pristupuje Švajčiarsko ku svojim poľnohospodárom uvediem na krátkom príklade:
V rokoch 2001 - 2003 sme sa nechali kontrolovať ekologickou organizáciou IMO (Institut fur Marktokologie), so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá vydáva eko certifikáty po celom svete. (prikladáme jeden z nich)
Zámer bol, umiestniť jablká okrem iného, aj do Švajčiarska.
Keď sme sa vtedy obrátili na príslušné orgány v tejto krajine s ponukou bio jabĺk, nedošlo ani k rokovaniu o cenách, pretože Švajčiarska vláda mala v tom čase uzavretý svoj trh pre dovoz jabĺk. Z toho dôvodu, že domáci pestovatelia ešte nevypredali svoje zásoby. Slušne nám odpovedali, že jablká nechcú, ale keby sme mali fazuľu môžeme predložiť ponuku... (-:
Takže, potrebuje toto nejaký komentár?Ako si má krajina chrániť svoju sebestačnosť? A ako chránia slovenskí politici tú svoju a svojich poľnohospodárov?
Na záver snáď len úvaha ako to vidí Slovenská vláda a ako to chce riešiť.
Je zjavné, že slovenské
poľnohospodárstvo je na hranici prežitia. Je zjavné, že všetky ostatné európske
krajiny podporujú svoje poľnohospodárstvo viac ako tá slovenská.
Čo ale navrhuje
slovenská vláda? Zvýhodniť pôžičky poľnohospodárom. Teda to, čo dostanú krajiny
únie ako dotáciu, Slovák dostane ako úver, ktorý musí splatiť.
( Pozri: http://www.apa.sk/index.php?navID=1&id=4803 – aktuálne oznámenie zo 6.9.2012 pod názvom: V ý z
v a na
predkladanie žiadostí o poskytnutie podpory vo forme pôžičky
podľa výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky z 3. augusta 2012 č. 570/2012-100 o
podrobnostiach pri poskytovaní podpory vo forme pôžičky. )
Vytvárať potraviny
a zadlžovať sa? Toto je cesta? A kto to asi bude robiť?
A dokedy?
A keď dôjde ku kolapsu ekonomiky, čo asi budú jesť Slováci, a čo budú piť? Na raňajky Peugeot, na obed Volkswagen, večera Kia a keď budú smädní, zapijú to brzdovou kvapalinou. Toto je vízia sebestačnosti?
A keď dôjde ku kolapsu ekonomiky, čo asi budú jesť Slováci, a čo budú piť? Na raňajky Peugeot, na obed Volkswagen, večera Kia a keď budú smädní, zapijú to brzdovou kvapalinou. Toto je vízia sebestačnosti?
Politici sa často
vyhovárajú na predvstupové rokovania do únie. Že tak boli dohodnuté podmienky
a nič sa s tým robiť nedá. Ale akože nedá?
Dedo mi zvykol hovoriť, že sú len dva druhy ľudí, tí rozumní a tí, ktorí tvrdia, „to sa nedá.“ Tak akých máme politikov? A načo nám je taká únia, kde sa k nám správajú ako k otrokom?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.