Ako, kde a akú pôdu kúpiť? - časť II. - Výber miesta pozemku

Výber miesta pozemku

Ak sme si ujasnili, akú veľkú pôdu potrebujeme a teda vieme obhospodáriť, môžeme prejsť na rozbor toho, čo treba zvážiť pri výbere jej miesta, polohy.

V živote sú pri rozhodovaní človeka dôležité dva pohľady, ktoré musia byť v rovnováhe.

Prvým je pohľad zo strany citu druhý je pohľad zo strany rozumu. Nezáleží na poradí podstatná je ich rovnováha.

Pohľad citu

Ak prídete na takéto miesto, neviete to nijako uchopiť rozumom, ale cítite, že sa Vám tu páči, že by ste tu chceli žiť aj zomrieť. Viac k tomu neni, čo dodať. Je to mimo slov.

Pohľad rozumu

Tu už môžeme začať používať aj slová. Výsadou rozumu je skúmanie, rozoberanie, zdôvodňovanie, logika....

 Zásada č. 1  Na pozemku musí byť voda!!!

Potrebuje ju človek pre seba ale aj pre zvieratá ktoré chce  dochovať a rastliny, ktoré chce dopestovať.

Môžeme ju rozdeliť na pitnú vodu a závlahovú (úžitkovú) vodu.

Pitná voda

30 – 50 rokov dozadu boli potoky, rieky čisté a dalo sa z nich napiť. Teraz, v dobe, keď človek zasvinil, čo sa dalo, to už možné nie je. Je to skôr výnimka, preto musíme mať na pozemku čistý prameň, alebo výdatnú studňu.

Aby sme pochopili, čo to znamená výdatný, musíme si povedať koľko potrebujeme litrov pitnej vody na jednu rodinu, alebo človeka na deň a zdroj vody musí odpovedať tejto potrebe. Je dobré, keď si každý tento výpočet urobí vo svojom záujme sám, pretože sám najlepšie vie, aké sú jeho nevyhnutné potreby.

Ako príklad uvediem orientačný výpočet. Ekonomika sa vždy musí robiť za najhoršie obdobie, teda v tomto prípade na obdobie sucha, čo sú nejaké 2-3 letné mesiace v roku.

Ako príklad si zoberme mesiac júl. V tomto mesiaci neprší, nie je dažďová voda a do studne sa znižuje prítok, ale naopak jej potreba je najväčšia. Jeden dospelý človek vypije 3-4 litre denne, dieťa 2 litre vody.

Ak má rodina 2 dospelých a 2 deti spotrebuje na deň 4+4+2+2 litre vody. To sa rovná 12 l vody na rodinu a deň pitnej vody. Krát 31 dní = 372 l/mesiac.

Ak si zoberiete ešte vodu na: varenie, umývanie, kúpanie, pratie...

Výpočet sa bude pohybovať plus mínus 1m3 pitnej vody na 1 mesiac na jednu rodinu.

Výdatnosť  prameňa alebo studne vyrátame tak, že dáme do prameňa nádobu, zistíme prítok za 1 sekundu, prenásobíme počtom hodín za deň a počtom dní v mesiaci.

Studňu vyčerpáme a na druhý deň zmeriame koľko litrov za deň natieklo. Studňu treba predtým aspoň 2-3 krát vytiahnuť, aby sa prečistili podzemné cesty, a zistil sa skutočný prítok. Toto treba urobiť v období sucha.

Takto zistíme aký máme prítok, teda zdroj pitnej vody. Číslo, ktoré vypočítame, v našom prípade je to 1m3, vynásobíme aspoň číslom 2. Toto je preto, že my okrem prietokovej vody potrebujeme aj zásobnú vodu. Napríklad keď budete potrebovať naplniť vaňu, alebo práčku  prietokový objem zdroja nemusí stačiť.

Druhý dôvod je  neustále sa strácajúca voda z prírody, a my sme sem neprišli na víkend, ale na celý život.  Ak je to jediný zdroj, ja osobne by som ten objem vody vynásobil aspoň číslom 4.

Posledná vec, čo treba pripomenúť je skutočnosť, že pôda na poli bola väčšinou desiatky rokov chemicky ošetrovaná. (deje sa to v menšom merítku aj v lese).  Preto treba dať urobiť rozbor vody na hygienu.  (aby sme vylúčili pesticídy, ťažké kovy, iné nežiadúce prvky). Netreba sa však nechať odradiť negatívnym stanoviskom pokiaľ voda nie je vyslovene toxická.

My sme tiež kúpili pôdu, ktorá sa 50 rokov striekala a po 7 rokoch sa pramene vyčistili natoľko, že po rozbore z hygieny bola voda označená ako kojenecká.

Rýchlosť prečistenia prameňa  je priamo úmerná veľkosti pozemku a rôznosti rastlinstva na tomto pozemku. Takáto plocha by však nemala byť menšia ako 1 ha (s výnimkou kde pôdne celky nie sú príliš veľké).

Úžitková (závlahová) voda

Je dobré, keď cez pozemok preteká aspoň malý potôčik, ideálne potok, rieka, alebo hraničí s jazerom.

Aby sme si uvedomili, aká dôležitá je závlahová voda uvediem príklad. Aby sme nemuseli v mesiaci (suchom, letnom) polievať záhradu, musí aspoň 1 krát za týždeň spadnúť minimálne 10 mm zrážok na m2. Za mesiac je to 40 mm na m2 pozemku.

40 mm = 0,04 m x  1 m2 = 0,04 m3 vody na 1 m2 pozemku

na 25 árov je to:

2500 m2 x 0,04 m3 = 100 m3 vody na mesiac

Ak odrátame plochy, ktoré zavlažovať nepotrebujeme ( stavby, burina, cesty, staré stromy ...) a vodu usmerníme priamo ku koreňom rastlín, potreba sa zhruba 10 násobne zmenší, ale stále je to 10 m3 závlahovej vody na mesiac na 25 árový pozemok.

Čím ďalej sa voda nachádza, tým viac energie treba vynaložiť na chod gazdovstva.

Ak takáto možnosť nie je, treba vytvoriť systém zberu dažďovej vody.

Potreba závlahovej vody záleží od druhu, množstva a intenzity pestovania.

Zeleninu treba polievať každý rok, ale trebárs ovocné stromy, alebo hrozno, keď vyrastú, si vedia načerpať vodu aj z väčšej hĺbky a zavlažovať ich v podstate netreba, a to je dosť podstatný objem úspory vody.

Tu treba povedať ešte jednu vec, ak je výdatná studňa, alebo prameň, môže pokryť značnú časť úžitkovej vody.

Ja by som to ale nerobil, skôr by som tento objem vody použil ako rezervu a úžitkovú vodu by som nejako zhromaždil z iných zdrojov. (dážď, potok...)

Toľko stručne z oblasti voda.

Ak už sme túto otázku riadne prebrali, môžeme sa venovať iným otázkam.

Nachádza sa v blízkosti smetisko, fabrika, diaľnica ...? Alebo sa tu zamýšľa postaviť?

Tieto a podobné otázky si treba položiť, aby sme v budúcnosti neboli prekvapený.

Ďalšiu vec je dobré zvážiť. Ak nájdeme pôdu v blízkosti miest, odkiaľ pochádzame, sme v známom prostredí a dokážu nám pomôcť priatelia, alebo rodina.. Nie vždy sa na to dá však spoliehať.

Úrodnosť pôdy nie je až taká dôležitá, pretože ak ju chceme zvýšiť stačí dodať živočíšny hnoj  (kone, kravy, ovce, kozy, zajace, sliepky...) a je to vybavené.

Nezabudnime ani na súkromie, polohu a vzdialenosť k dedine (mestu, susednému domu). Ľudia dnes žijú ako sardinky v akváriu, a jeden sused čumí druhému do kuchyne.

Moja skúsenosť je, že domy by nemali byť bližšie ako 40 – 50 metrov od seba. Poloha voči svetovým stranám ovplyvňuje svetelnosť pozemku. Ak nám inak miesto vyhovuje, nie je to až tak dôležité( s výnimkou vysokých kopcov).

Určite treba zvážiť aj prístup ku komunikáciám, dochádzanie detí do školy, inžinierske siete....

Omylom človeka je, keď si myslí, že na holom poli sa nedajú zabezpečiť inžinierske siete. Teda elektrika, pitná voda, kanalizácia, cesty. Plyn spomínať nebudem, pretože si myslím, že je zbytočný. (Ale ani s tým nie je žiadny problém.) Väčšinou postačujú plynové fľaše.

Začnime elektrikou

V podstate to nie je existenčná potreba. Ľudia ju stovky rokov nepoznali a žili. Je to skôr nadštandard, ale zvykli sme si naň. Takže stručne. Ak je na pozemku, alebo s ním hraničí, dostatočne veľký potok, dá sa elektrika vyrobiť cez dynamo, alebo malú vodnú turbínu. Náklady na zabezpečenie sú minimálne.

Ak potok nie je výdatný, alebo nie je, ostáva veterná turbína, alebo slnečné kolektory. Pre úplnosť uvediem, že mnoho ľudí si myslí, že výroba el. energie cez slnečné kolektory je ekologická. To je len zdanie. Tam kde sa prepaľuje kremík do kolektorov (Amerika, Čína) je mesačná krajina. Čiže takáto energia je alternatívna, ale neekologická. Zatiaľ. V každom prípade môže v určitých situáciách tvoriť potrebný doplnok.

Ďalej nasleduje možnosť na napojenie VN (vysoké napätie), väčšinou 22 kV cez malý transformátor (25,50 kVA). Tam rátajme s investíciou okolo 15 – 17 000 eur. Pri riešení potreby elektriky je dobré spočítať výkon spotrebičov, ktoré plánujeme používať a z tohto čísla začať hľadať riešenie.

O pitnej vode sme už hovorili vyššie, snáď len do pozornosti jedno zaujímavé zariadenie a to je „trkáč“. Dokáže tlačiť vodu do kopca bez použitia el. energie (z potoka).

Jedna poznámka: z úžitkovej vody sa dá vyrobiť pitná voda prostredníctvom koreňovej čističky.

Kanalizácia

Bežne je v meste, alebo na dedine kanalizačný systém riešený systémom rúr, ktoré ústia do mestskej , obecnej čističky.

Podobne je to možné riešiť aj na samote. Dnes sú dostupné malé bio čističky o objeme zhruba 1 meter kubický a cene + -  1 500 Eur. Rovnako sa dá použiť koreňová čistička. V obidvoch prípadoch je potrebný minimálny zdroj energie (50 – 100 W / h) Dobré je splachovací záchod skombinovať s dreveným. Jar, leto, jeseň sa väčšinou používa tento. Súkromná čistička je veľmi dobrá vec, pretože núti človeka aj zodpovednosti. Nemôžeš hocičo hodiť do záchoda, a nemôžeš ani používať hocijaké čistiace prostriedky. Ak sú látky toxické, zabijú organizmy, ktoré čistia vodu a čistička bude nefunkčná.

Cesty

Najlacnejší a najrýchlejší spôsob vybudovania cesty je použiť stavebný odpad (škridle, tehly, malta, kamene...) Profesionálnejšie sa to robí tak, že sa zoberie horná vrstva pôdy, asi 15 cm (ak ide o ornú pôdu a cesta už nie je vyjazdená). Nasype sa tam makadam (lomový drvený kameň) o priemere 5 – 10 cm do hrúbky + - 10 cm, potom sa tam nasype vrstva menšieho makadamu o priemere 3 – 5 cm do hrúbky + - 5 cm a navrch sa to zasype šotolinou, hrúbka 3 – 5 cm.

Čím je mäkšia pôda, musí byť začiatočný rozmer makadamu vyšší a k nemu úmerne jednotlivé vrstvy. Cestári zvyknú používať tzv. gréder na zrovnávanie a valec na tlačenie (vrstvy robia hrubšie). My to robíme takto a keď časom autá vytlačia koľaje dosypeme šotolinu alebo malý makadam.

Všetko toto sú podnety a príklady na premýšľanie, nie sú to dogmy a každý prípad sa líši od toho druhého.

Tvorivý človek vie, o čom hovoríme

V každom prípade sú určité zásady, ktoré sú všeobecne spoločné a tie sme sa tu pokúsili načrtnúť

Zvyšok Vám napovie samotné miesto.