14. Kde sú korene príčin?

 

V predchádzajúcich častiach sme načrtli, aký majú vplyv na život myšlienky, city a skutky človeka.

Ak máme preskúmať, kde vznikajú prvé vplyvy na život človeka, musíme sa ponoriť hlbšie do minulosti.

Poďme k momentu počatia. Tento časový  okamžik je dôležitý preto, že vedomý človek od tohto momentu môže vplývať na zrod nového života, na svoje dieťa a tak ho môže viesť k slobodnému, zodpovednému, vedomému a teda zdravému životu.

Každý normálny rodič sa snaží o to, aby jeho dieťa bolo zdravé. Nie však každý má odvahu, alebo silu skúmať skutočné príčiny.

My túto odvahu máme a preto sa ich pokúsime odhaliť.

Poďme teda na to.

V prírode existuje zákon, ktorý sa aj v bežnom vedeckom svete nazýva „zákon rezonancie“.

V ľudových prísloviach sa tomu hovorí: „ Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“

Zjednodušene by sme mohli povedať, že podobné priťahuje podobné.

Aby sme mohli tému rozobrať, musíme si označiť niektoré pojmy.

1.     dôležitý pojem je ľudská duša. Týmto pojmom budeme označovať život, ktorý sa prejaví v zrodení dieťaťa.

2. zrod (počatie) dieťaťa je moment splynutia muža a ženy (za určitých podmienok) kedy duša na seba začne preberať hmotnú formu.

 3. pôrod je samotný moment, kedy dieťa uzrie svetlo sveta a opustí telo        matky.

Samotné slovo pôrod v sebe nesie informáciu, že duša po tom ako sa zrodí, putuje vývojom k momentu pôrodu (po-rod)

Vráťme sa ale nazad k deju.

Podobné priťahuje podobné. Samotná podobnosť je fyzikálny jav, ktorému sa hovorí rezonancia. Rezonancia je v podstate elektromagnetické pole. A ak sa jedná o živú bytosť akou je človek, jedná sa o elektromagnetické biopole. Každá rezonancia je v podstate kvalita svetla a tak vnímaví ľudia tento jav môžu pozorovať ako farebné spektrum (aura).

Toto pole môže človek vnímať aj ako zvuk, alebo ho môže jednoducho cítiť. Je to priamo úmerné tomu, ktorý zmyslový orgán má viac rozvinutý.

Takto budúci rodičia v momente zrodu dieťaťa zo seba vyžarujú určitú informáciu. Kvalita a stav tejto informácie (v súvislosti zo zdravím) je v priamej úmere k stavu a kvalite myšlienok a citov rodičov.

A tie sú priamo úmerné ich pochopeniu (života).Tak je podobná duša dieťaťa na základe zákona rezonancie priťahovaná k podobnej duši rodičov, ktorí spolu splynuli. Čo to znamená v praxi?

Problémy a choroby, ktoré riešili rodičia a ktoré nevyriešili, budú riešiť ich deti. A radosti a pokoj a zdravie , ktoré rozvinuli rodičia budú rozvíjať a stavať na nich aj ich deti. Vidíme, že tento zákon sa prejavuje v negatívnej aj v pozitívnej podobe a je na rodičoch s akým základom pre život si pritiahnú dieťa do tohto sveta.

Obdobie od počatia (zrodu) až k pôrodu by sme mohli nazvať 1.životným obdobím človeka (duše, dieťaťa) na tejto planéte (v danom období).

Dieťa teda vstupuje do tohto sveta počatím (zrodom), pokračuje obdobím tehotenstva a končí pôrodom (prvé obdobie).

V období tehotenstva je už určitý typ dieťaťa v tele matky a matka svojím životom, náladami a aktivitami ovplyvňuje rast už danej duše a tela. Ak sa matka vyvíja, prichádza k novým pochopeniam, automaticky  tak uľahčuje vývoj dieťaťa. Matka  je napojená priamo na plod (myšlienkovo, citovo aj telesne) a pochopenie matky sa priamo prenáša aj na bunkovej úrovni na dieťa. 

 

Toto je veľmi dôležité vedieť, lebo takto sa dá pochopením predísť aj niektorým chorobám dieťaťa ešte pred jeho narodením.

Otec je na dieťa prepojený cez matku a preto je veľmi dôležité pre zdravie dieťaťa aký je vzťah otca a matky.

V tejto súvislosti si povedzme, čo je dôležité zohľadniť pri výbere životného partnera. Ľudia robia často chybu, že si partnera vyberajú len podľa fyzického vzhľadu. Ten je ale veľmi prchavý a telo, tak ako každá hmota podlieha rozpadu a tak vzťah, založený len na tomto je odsúdený k zániku. Partneri sa v ňom trápia a svoje utrpenie prenášajú na deti.

Ak má byť spolužitie dvoch ľudí (muž, žena) trvalé, musí zohľadňovať všetky oblasti života (všetky oblasti prejavu vedomia).

 

Musí teda dôjsť k súzvuku v telesnej rovine, citovej a myšlienkovej. V praxi to znamená, že partner sa nám páči fyzicky, máme s ním spoločné (alebo podobné) záujmy, máme sa o čom rozprávať, máme čo spolu zdieľať.

Súzvuk a rezonancia je vo všetkých oblastiach. Neznamená to, že  partneri nemajú spolu žiadne konflikty. Vedia (chcú) ich však riešiť, vedia (chcú) o nich hovoriť a ich riešením sa posúvajú vo vývoji (vedomí) dopredu. 
Často krát, keď partneri zistia, že sa nemajú o čom rozprávať vzájomne sa tyranizujú a vyčerpávajú, ale ostávajú spolu len preto, že už majú deti.

Začnú hrať hru na pokrytectvo, čo ale dieťa, nech je akokoľvek staré prekukne. Utrpenie sa bude zväčšovať a zanechá trvalé následky. 
V živote som vypozoroval, že je lepšie (a to pre deti, aj pre nich), keď sa takýto partneri rozídu, a nájdu si radšej iného partnera, s ktorým už budú rezonovať celou bytosťou, nie len povrchne.

Vždy musíme mať na zreteli, že aj naše deti budú mať svoje deti, a ak ich my vovedieme do utrpenia, všetko len znovu skomplikujeme a nikomu tým nepomôžeme.

Vráťme  sa ale späť k pôrodu.

Samotný pôrod je zavŕšenie tohto prvého obdobia dieťaťa.

Aby sme pochopili, aký dôležitý je pôrod dieťaťa, spôsob akým prebehne, musíme najprv pochopiť, čo je to prirodzenosť, čo je to prirodzené. Čo je to násilie a čo je to násilné. Vychádzame z toho, že život by mal tiecť (plynúť) prirodzene.

Skúsme si teraz položiť pár otázok:

Je prirodzené, keď ovocie dozreje na strome? Alebo keď sa odtrhne zelené, nezrelé a za účasti chémie potom dozrieva? Je prirodzené keď zvieratá žijú voľne v prírode, alebo keď sú zavreté v klietkach a očumujú ich platiaci diváci?

Čo je prirodzenejšie, keď dvaja ľudia, ktorí sa milujú splodia dieťa, alebo keď pri tom asistuje inseminátor, skúmavky a striekačky?

Čo je prirodzené, keď matka rodí v známom prostredí, ktoré je jej príjemné, ktoré si sama s mužom vytvorila, alebo v prostredí fabriky?

Je prirodzené, keď sú ľudia pri pôrode v súzvuku? Alebo je prirodzené, keď sú tam cudzí, neosobní ľudia a ešte na Vás kričia tlač a dýchaj, a lež, a nehýb sa! A keď máte nebodaj nejakú predstavu vo forme pôrodného plánu, tak si ju strčte niekam...

Je prirodzené, keď dieťa samo vyjde z matky, alebo keď je z nej nasilu vytrhnuté?...

Mala by matka, otec aj dieťa plakať od utrpenia? Alebo by to mali byť slzy radosti?

 No myslím, že to stačí, aj keď pokračovať by sa dalo.

Vychádzame z toho, že opakom prirodzenosti je násilie, utrpenie a choroba. My sa ale chceme naučiť ako žiť zdravo a prirodzene.

Predstavte si, keď sa s týmto všetkým marastom stretne bezbranné, čisté dieťa v momente príchodu na tento svet. Aké to asi môže na ňom zanechať stopy?

Vieme, že deti sú ako nepopísaný obraz. A keď je prvé, čo v tomto svete uvidí a zažije násilie, aký obraz doňho vložíme?

A teraz si položte otázku „Prečo je toľko násilia v tomto svete?“

Myslím, že rozumný človek začne premýšľať...

Ďalším dôležitým životným obdobím človeka (duše, dieťaťa) je obdobie od pôrodu do 6 - 7 roku života.

Rodičia bežne dávajú svoje deti na stráženie (výchovu a prevýchovu) do jasiel, škôlok. V domnienke, že je to normálne. Skúste sa trochu zamyslieť.

Dnes už aj klasická psychológia hovorí, že 90% základných daností a návykov získava dieťa do 7 rokov života, zvyšok sú kozmetické úpravy.

Ako často sú rodičia spolu s deťmi v tomto období? Ako často sú s nimi ľudia, ktorí ich priviedli na tento svet?

Kto ich teda vedie, vychováva?

3. obdobie je obdobie školskej dochádzky, výuky. (7-21 rokov). Najdôležitejšie je obdobie od 7 do 14 rokov. Vtedy učiteľ  prebúdza v dieťati jeho schopnosti, danosti, talent. Ak výuka prebieha zdravo, dieťa by už malo byť schopné po 14 roku života učiť sa samo. (To neznamená, že nepotrebuje vedenie dobrého učiteľa.)

Pozrime sa ale na skutočnosť.

Dnes dieťa začne chodiť do školy v nejakých 6 rokoch.

Povedia mu, že je kresťan aj keď chudák sám nemá šajnu o tom, čo to je a či ním vlastne chce byť. Ak mu nepovedia toto, tak mu natlačia do hlavy niečo iné. Nielen, že deti učia to, čo ich nebaví, ale učia ich to aj vtedy, keď sa im to učiť nechce. Umenie učiteľa je ale o niečom inom. Spočíva v schopnosti prebudiť v žiakovi záujem o látku. A to bez použitia násilia. Spomeňte si na svoje školské časy. Ako často ste tam sedeli nasilu, a ako často s radosťou a túžbou sa učiť?

Tak sa stane, že v 21 roku života vychádza zo školy človek, ktorý nevie nič o živote, ale má titul pred menom. Znova pokračovať netreba (Kde je nepochopenie, je zdroj choroby).

V krátkosti sme načrtli 3 životné obdobia, ktoré v zvýšenej miere formujú život človeka. A kvalita týchto období v značnej miere určuje ako bude človek žiť, či

bude zdravý, či sa z neho stane poslušný otrok, alebo slobodný človek.

Takže zhrňme si to:

Kde vzniká podstatná časť koreňov príčin? Sú to tieto tri úseky v živote človeka.

1. Počatie – Pôrod (tehotenské obdobie)

2. 0 - 7 rok života (rodičovské obdobie)

3. 7 - 21 rok života (školské obdobie)

Sú to oblasti a časové úseky, v ktorých môže človek aktívne meniť chod života a obraz tohto sveta. Nie žeby sa to nedalo robiť aj v iných štádiách života, ale povedzme si úprimne.

Čo je jednoduchšie?

Začať poriadne od začiatku, alebo meniť to staré, choré odznova?...