Kvantová fyzika a obraz tohto sveta

Kvantová fyzika a obraz tohto sveta

Zamyslenie

Zdroj obrázku: Wikipedia
Niels Bohr

Keď som sa svojej osemročnej dcéry Zoranky spýtal, čo rozumie pod pojmom kvantová fyzika, odpovedala: „ No, to je taký kvantový prd.“

Možno by niečo z toho mohla byť aj pravda. Takže poďme preskúmať tento na prvý pohľad zložitý pojem.

V 20-tych rokoch minulého storočia partička vedcov začala skúmať hmotu a jej vlastnosti pod mikroskopom. Častice, z ktorých sa hmota skladala boli menšie a menšie. Prišli až na úroveň mikročastíc. Nie je podstatné ako sa volali, ani či to boli častice najmenšie, ale podstatné bolo zistenie, ako sa tieto častice chovali.

A ako sa teda chovali? Tieto častice, pracovne si ich môžeme nazvať fotóny, sa začali prispôsobovať vedomiu pozorovateľa. Čo to ale znamená?

No jednoducho, kde ich vedci chceli mať tam boli. Ako chceli aby sa pohybovali, tak sa pohybovali atď.

Výsledok bol jasný. Hmota sa na svojej mikroúrovni podriaďuje  vedomiu pozorovateľa. Na prvý pohľad šialené, ale skúsme preskúmať, čo je to vedomie pozorovateľa, čo ho tvorí a ovplyvňuje. Musíme si ale správne položiť otázku. Čo napĺňa ľudské vedomie?

Nie sú to myšlienky? City? Ľudské činy? Celý hmotný a nehmotný svet? Ak si na túto otázku dáme odpoveď áno, znamená to teda aj to, že obraz tohto sveta je výsledkom myšlienok, citov a činov človeka. Stará pravda , ktorú už pred tisícročiami učili ľudia ako Budha, Lao´c, Pytaghoras, Sokrates a iní. A v podstate všetci tí, ktorí stáli pri zrode svetových náboženstiev. Rozdiel medzi týmito ľuďmi a súčastnými vedcami je v tom, že oni používali ako nástroj pozorovania svoje telo, teda vnútorný svet a súčastní vedci ako nástroj mikroskop – vonkajší svet.

Čo z toho vyplýva? No niekoľko vecí.

1.  Človek môže prísť k pochopeniu aj z vonku aj z vnútra
2.  Človek, ktorý pochopil, že tento svet je obrazom myšlienok, citov a činov sa začne vedome snažiť tieto nástroje regulovať, alebo ovládať.

O tom, ako tohto stavu dosiahnuť hovorí podstata všetkých svetových náboženstiev a duchovných filozofií. Bez ohľadu na to, či tomu ľudia rozumejú, alebo nie.

Pozrime sa ale na to, v akom stave je tento svet.

Je to rajská záhrada? Čistá príroda? Zdraví ľudia, plní súcitu, radosti, tvorivosti, naplnenia a lásky?

Alebo je to svet násilia, zloby, žiarlivosti, chudoby, choroby a zničenej prírody plnej odpadkov?

No, odpoveď nech si dá každý sám. Jedna vec je istá, že ak s tým chceme niečo spraviť, musíme začať od seba. Prvým krokom by malo byť uvedomenie si problému. Čo už samo o sebe je veľký krok dopredu. Malo by nám byť ale jasné, že čím viac tieto zlé obrazy prežívame, tým sme aj my sami tvorcami a rozširovateľmi týchto pocitov a následne činov. Hmotu tak znovu začneme formovať do deštruktívneho obrazu. Čo teda robiť?

Musíme si zachovať rozlišovaciu schopnosť. Čo to ale je? Ľudia si často pletú rozlišovanie a súdenie. Ak súdite vráti sa Vám to, čo súdite, alebo to, koho ako súdite. Znásobujete tým to zlé, čoho sa chcete zbaviť. Ak toto robíte, liekom je to, čomu sa hovorí odpúšťanie. Musíte odpustiť tomu koho súdite a sebe, že súdite. Ak nesúdite, nemáte čo odpúšťať. Čo to ale znamená súdiť? Alebo odsudzovať? Je to stav kedy do rozlišovania vnesie človek negatívny pocit. Ak do tohto vnesie pokoj, potom sa jedná o rozlišovanie. Uveďme si príklad.

Ak na ceste nájdete hovno, súdením bude ak budete znechutení a nasratí, budete nadávať na tých, čo to spôsobili.

Rozlišovaním bude uvedomenie si toho, že to nie je maslo a nebudete si to natierať na chleba. Človek je v pokoji a nenaruší to jeho vnútornú rovnováhu. Musím ale upozorniť, že sa tu nejedná o patologické stavy chorých ľudí, ktorí v kľude ublížia druhým a ešte z toho majú radosť.

Malé zhrnutie.

Svet tvorí ľudské vedomie.

Vedomie tvorí myšlienky, city a činy.

Myšlienky, city a činy tvorí človek.

Človek tvorí tento svet.

Ak chceme, aby tento svet vypadal zdravo, musíme sa naučiť rozlišovať medzi zdravým a chorým, medzi maslom a hovnom a nesmieme spadnúť do pasce súdenia.

Ak si chceme zachovať, udržať, alebo rozšíriť rozlišovaciu schopnosť, potrebujeme mať dostatok energie. Aby sme si zachovali dostatok energie, musíme venovať pozornosť  tomu, čo nás obohacuje, čo nám túto energiu neberie ale nám ju dáva.

Obohacuje Vás pozeranie tých stupidných televíznych relácií, tých správ, ktoré v ľuďoch vyvolávajú strach, hrôzu, závisť, chamtivosť? Všetky tie zmetánky, celévriťky a nekonečné telenovely bez obsahu?

Obohacuje vás nenávisť, žiarlivosť? Čo vám dá viac energie? Živá, zdravá potravina vypestovaná v blízkosti vášho domu, alebo  tá, čo precestuje celý svet, zničí životné prostredie a je otrávená 40timi postrekmi?

Čo Vás nabije viac? Cesta do prírody, alebo cesta na smetisko?

Dalo by sa pokračovať, ale vráťme sa ku kvantovej fyzike. Povedali sme si už, že človek vedome alebo nevedome ovplyvňuje hmotu a teda obraz tohto sveta. Začali sme tým, že vedci svojím pozorovaním fotónov ovplyvnili samotné chovanie fotónou. To, čo sme si ale ešte nepovedali je, že aj fotón ovplyvňuje chovanie sa vedca. A to nielen, že ho ovplyvňuje, ale ovplyvňuje ho vo zvýšenej miere.

Skúsme si dať príklad. Ak sa vedec (človek) postaví pred zrkadlo, tak to čo bude v zrkadle bude ovplyvnené tým, ako vedec bude vyzerať. Ak bude chudý, obraz v zrkadle bude chudý vedec. Ak bude tlstý tak naopak. Ak bude chorý odraz bude chorý, ak zdravý tak naopak.

Doteraz je to celkom jednoduché, ale poďme ďalej.

Povedali sme si už, že hmota (príroda) má schopnosť znásobiť to, čo do nej človek vloží. Ak teda pred zrkadlom bude stáť chorý vedec, zrkadlo ho odrazí a pošle mu späť znásobenú energiu. Výsledkom bude, že vedec bude ešte viac chorý.

Platí to rovnako v negatívnej aj v pozitívnej podobe. Ak bude pred zrkadlom zdravý vedec, zrkadlo (prírody) ho odrazí a pošle mu späť znásobenú energiu. Výsledkom bude, že vedec bude ešte zdravší ako na začiatku.

                                                                Zdroj obrázku: Internet
                                                                       Albert Einstein

Ďalší príklad.

Predstavte si, že máte zarastenú záhradku a nie je vidieť nič len burinu. Nemáte z toho veľmi dobrý pocit. Vynaložíte energiu a záhradku okopete, burinu vytrháte. Ukážu sa rajčiny, paprika, mrkva, bylinky ...

Záhrada je krásna  a vy máte lepší pocit a viac energie. Napriek tomu, že ste ju museli vynaložiť. Vy ste dali záhradke svoju silu a ona Vám ju vo zvýšenej miere vrátila naspäť.

Platí tu teda prírodný zákon, ktorý v jednoduchej reči hovorí, že čo do prírody (života) vložíš, to ti príroda (život) vráti. A nielen, že ti to vráti, ale vráti ti toho oveľa viac, nech sa jedná o čokoľvek.
Všetko je prepojené so všetkým a každá častica hmoty nejakým spôsobom ovplyvňuje tie ostatné. Život, vesmír je jeden organizmus, jedno telo a každá bunka, každý človek je jeho súčasťou.

Poslednou vecou, čo pri kvantovej fyzike je potrebné spomenúť je kvantový skok. Alebo ak chceme podľa Zoranky, kvantový prd.

Ak budeme dodávať energiu hmote, jej častice, ktoré obiehajú okolo jadra sa po prekročení určitého hraničného množstva energie prenesú, alebo presnejšie preskočia na vzdialenejšiu dráhu od jadra. A urobia to tak, že v nemerateľnom zlomku sekundy na jednom mieste zmiznú a na druhom mieste sa objavia. Príklad.

Predstavte si, že idete autom z Nitry do Bratislavy. Na začiatku ste v Nitre na konci v Bratislave a medzi tým niekde medzi týmito mestami. To je obyčajná fyzika ale pri kvantovej fyzike a kvantovom skoku sa čas a dráha stráca a cestovateľ je v zlomku sekundy tu a v zlomku tam, bez toho, aby bol zachytený interval (priestor) prechodu. Priestor a čas medzi bodom A a B, medzi Nitrou a Bratislavou neexistuje.

Vedecky sa tomu hovorí teleportácia. Ale ak je schopná teleportácie mikročastica, tak potom by to malo byť možné aj so súborom mikorčastíc.

A z čoho sa skladá ľudské telo?

Nie je to náhodou súbor pospájaných mikročastíc?

Skúsme si ale kvantový skok priblížiť na niečom, čo je bližšie nášmu vedomiu. Deje sa to v podstate každý deň.

Začína to narodením, končí smrťou. Smrť je stav, keď človek definitívne prichádza o energiu k životu a dochádza ku kvantovému skoku do vnútra (k jadru). Hovorí sa tomu svet mŕtvych. Keď v tomto svete energia zosilnie a dosiahne kritickej hodnoty dochádza ku kvantovému skoku do vonka (od jadra) a hovorí sa tomu zrodenie (do sveta živých).

To, čo sa deje na úrovni narodenie – smrť sa deje v menšom merítku každý deň medzi spánkom a prebudením. Vždy ide o to, že ku kvantovému skoku dochádza buď nahromadením energie na vyššiu úroveň, alebo stratou energie na úroveň nižšiu.

Sú to kvantové skoky vo vedomí.

Aby sme pochopili ich význam a zmysel a teda aj zmysel života musíme sa naučiť ako takýmito stavmi prechádzať, ako ich zažiť, a porozumieť im.

Uveďme si jednu techniku, ktorú môže vyskúšať každý sám. Ak to raz človek zažije, už mu viac krát nikto nebude musieť vysvetľovať, že niečo také existuje. Viera je potrebná len tam, kde nie je pochopenie.

Najvhodnejší čas k uvedomeniu si kvantového skoku je večer pred zaspaním. Myseľ už nie je nastavená aktívne a je pripravená odpočívať.

Je dobré, keď má človek akú takú energiu, lebo ak ju nemá, najčastejšie upadne bezvedome do spánku. Ak sme v takomto stave začne sa diať nasledovné. Energia začne prúdiť telom. Vedomím začnú prebleskovať myšlienky a často aj city. My si celé toto uvedomujeme.

Pozorujeme to, ale nezasahujeme do toho. Sme v pozícii nestranného pozorovateľa bez ohľadu na to, či sa jedná o pozitívne alebo negatívne javy.

Prijímame všetko, čo prichádza, nič neodmietame.

Dôležité je nič neočakávať. Lebo očakávanie vytvára určitý druh napätia, ktoré bráni telu a mysli aby sa uvolnili. Ďalším negatívom očakávania je, že najčastejšie vedie ku sklamaniu. A to spôsobuje stratu energie. To ale nechceme.

Vo fyzickom tele si postupne začneme uvedomovať bolesť, napätie. Je spôsobená tým , ako energia začne prechádzať živodráhami človeka a naráža na bloky, ktoré človek rokmi nahromadil vo svojom tele nepochopením a predsudkami ( preto je vhodné súbežne pracovať na odstraňovaní predsudkov počas života)

Je to spočiatku nepríjemné a človek sa často v posteli prehadzuje až kým sa dostatočne unaví a potom zaspí. My sa ale pokúsime túto bolesť prijať. ( Je to otázka cviku.)

V momente ak si dáme nejaký utišujúci liek na spanie, od bolesti, alebo nejaký alkohol, uvolníme energiu sexom, alebo drogami, stratíme možnosť kvantového skoku.

Energia sa uvoľní do priestoru a nemá nás čo previesť na druhú stranu.

Je možné, že spočiatku budeme s bolesťou bojovať, ale postupom času sa oslabí aj sila boja, prestaneme sa hýbať a nad ránom, keď človeka boj opustí, nastane záblesk.

Človek, ktorý to nikdy pred tým nezažil, to bude vnímať ako niečo úžasné. Energia tým, že sa neuvolnila do priestoru, obrátila sa do vnútra človeka a na chvíľu mu odblokovala živodráhy v tele.

Len pár sekúnd v tomto stave znamená viac ako 10 hodinový oddych v spánku. Týchto pár sekúnd ale bude stačiť, aby človek pochopil, čo je to kvantový skok a aby pochopil, že v tomto svete je niečo viac než to, čo denne vidí v televízore.

Pár sekúnd to bude trvať, pretože človek, ak nie je dostatočne prečistený sa v prvom momente preľakne nad úžasnosťou tohto javu, javu kedy si prvý krát uvedomí, že telo a vedomie nemusia byť spolu spojené. Ak budeme na sebe pracovať, cibriť túto techniku nestranného pozorovateľa, postupne sa tento čas bude predlžovať a zistíme ďalšie úžasné veci. Zistíte napríklad, že dokážete vedome spať.  Vy ste pri vedomí, a telo spí.

Môžete začať vedome snívať a vo svojom sne pozerať filmy a zúčastniť sa ich. Rovnako je to s hudbou. Nebudete potrebovať protézy ako televízor a rádio, ktoré používajú ostatní ľudia. A hlavne tam nebudú žiadne reklamy.

V tomto stave môžete riešiť svoje problémy, premýšľať nad nimi a v nezaťaženom stave hľadať východiská a odpovede na otázky. Načrtli sme tu niekoľko vecí na zamyslenie. Ďalej môže pokračovať každý sám, je čo odhaľovať.

Ak sme si hovorili o možnostiach tejto techniky, treba upozorniť čo sa môže stať, ak ju nebudete dôsledne vykonávať.

V čom je ale dôslednosť? Dôslednosť je v nestrannosti pozorovateľa!!!!

Ak obrazy a myšlienky začneme prežívať, začneme ich považovať za svoje, ak sa teda prestaneme na ne dívať nazaujato, ako človek, ktorý sedí v kine a vie, že film, je film a nie on, potom sa môže stať, že ak človek nebude mať dosť energie, začnú sa mu v mysli zjavovať obrazy tomu zodpovedajúce, teda obrazy slabosti, deštrukcie, choroby....

A podľa zákonov kvantovej fyziky a prírody, čim viac ich bude prežívať, tým sa deštrukcia a choroba bude zväčšovať, až nastane preťaženie nervovej sústavy a zablokovanie počítača, teda mozgu. Reštartovacie techniky sa v súčasnosti pokúša riešiť psychiatria elektrickými šokmi a chemoterapiou. Teda nič príjemné. Preto by mal človek postupovať malými krokmi a mal by zvážiť, či jeho sily zodpovedajú cieľom, ktoré si stanovil. Ak chce niekto bežať maratón, musí začať prvým krokom.

Prvým krokom v tejto oblasti je vybudovanie si pevnej vôle.

Všetky duchovné učenia vrátane bojových umení, začínajú týmto krokom.

Na túto tému viac v článku „O vôli a uvoľnení.“

Ak sme v živote úprimní, tak zisťujeme, že všetko v tomto svete je závislé na tom, či energiu máme,  alebo nie.

O tom, ako si energiu udržať, nenechať sa o ňu obrať parazitmi, prípadne ju rozšíriť, nie na úkor iných ľudí, alebo bytostí sú tieto články.

Zároveň však nikto samotnú prácu nemôže urobiť za toho druhého. Preto na záver otázka.

Aký svet tvoríme?

Vkladáme do neho viac ako berieme?

Alebo naopak?