utorok 25. septembra 2012

Slovenský poľnohospodár, základ sebestačnosti, alebo otrok odsúdený na smrť?

Skúsme trochu pouvažovať, čo sa udialo a deje v slovenskom poľnohospodárstve  za posledných 20 rokov.

Môžeme sa vyhnúť hodnoteniu politických systémov, pretože ak sú parametre hospodárenia nastavené rovnako musí fungovať tak družstvo, ako súkromná spoločnosť.    ( Za predpokladu, že sú tam ľudia, ktorí tomu rozumejú.)
Začnime na prelome 80-tych a 90-tych rokov.
Slovensko v tejto dobe vykazovalo 100% sebestačnosť základných potravín (nerátajme exotické produkty a obdobia spôsobené extrémnymi výkyvmi počasia). Kvalita týchto potravín patrila k najvyšším v Európe. Sebestačnosť nebola len celoštátna, ale aj oblastná. To znamená, že družstvo na dedine zamestnávalo a živilo väčšinu obyvateľstva na dedine. Keď som chodil na prázdniny na dedinu, každé ráno o 6-tej na bráne visela fľaša čerstvo nadojeného mlieka, ktoré malo chuť. Lúky boli plné oviec a kráv. Ulice plné detí... Vtedy som si ako dieťa neuvedomoval súvislosti.
Čo sa začalo diať začiatkom 90-tych rokov?
Prišla politická garnitúra revolucionárov, ktorá mala svoju predstavu aj o poľnohospodárstve. Nemenovaný politik, v tej dobe premiér v 91. roku verejne v slovenskej verejnoprávnej televízii vyhlásil „ Kde ste to videli, dotácie do poľnohospodárstva? Veď to nikde na svete neexistuje!“ Neviem kde asi tento politik chodil na rozumy, či bol len taký hlúpy, alebo ho zaplatil niekto, kto mal záujem zlikvidovať slovenské poľnohospodárstvo a slovenskú sebestačnosť. Faktom ostáva, že od roku 1991 je to voľný pád z 20-teho poschodia a na konci nie je vata ale betón.
Pre úplnosť dodám, že tento politik dal znova o sebe vedieť, že zvažuje kandidatúru za slovenského prezidenta. No pán boh nám pomáhaj.....
Aby sme pochopili, čo sú to dotácie, musíme si povedať, aké sú ich formy.
Pretože sú na svete štáty, krajiny, ktoré o sebe tvrdia, že dotácie do poľnohospodárstva nemajú, ale nie je to pravda.
Priame dotácie – sú na hektár, plodinu, výnos...
Nepriame – na naftu, elektrinu, mzdy, ...
Skryté – na export, na garantovaný výkup, na dopravu, dane...
Na Slovensku boli do konca 80-tych rokov hlavne priame dotácie. V zahraničí prevládali dotácie nepriame, alebo skryté. Čiže na prvý pohľad sa mohlo zdať, že tam nie sú.
Ale čo si myslíte, kto bude mať väčšiu dotáciu? Krajina, ktorá má 100% skrytých dotácií, alebo tá čo má 50% priamych? Keď vyprodukujem jablko za 1E/kg a mám 50% priamu platbu, cena sa zmení na 0,5 E/kg. Ale keď iná krajina zagarantuje výkupnú cenu 100% skrytou dotáciou cena sa zmení na 0,0 E/kg.
Tak teraz môžeme vidieť ako sa robia svetové ceny, a ako je možné, že potraviny z Ameriky sú lacnejšie ako tie naše.
Neostaňme na pol ceste a položme si otázku, prečo sa toto  deje? Aby sme to pochopili, musíme si povedať, že žijeme v konkurenčnom prostredí trhového kapitalizmu. A konkurencia znamená, že ten, kto je silnejší ten berie, presnejšie trhá.
Je to v podstate vojna. Síce len ekonomická, ale na podstate sa nič nemení.
Ak chce teda krajina vyhrať a dnes vieme, ktorá krajina chce všade bojovať, všetko vyhrať a všetko riadiť, musí teda oslabiť nepriateľa. Ako sa to deje sme načrtli bližšie. Likvidácia poľnohospodárstva, teda sebestačnosti, dovoz chorých potravín, oslabenie, teda nemoc obyvateľstva, vytvorenie závislosti od energií, zadĺženie krajiny, vydrancovanie prírodných zdrojov...
No a čo môže robiť slabí človek, alebo slabí štát? Nemôže ani premýšľať, lebo aj na to treba energiu. Skúste premýšľať, keď máte horúčku 39`C a bolí vás celé telo. Ste schopný akurát ležať v posteli a odovzdáte sa doktorovi.
Takže kto sa tu hrá na svetového doktora? Kto tu chce liečiť a riadiť celý svet na úkor všetkých ostatných. A je to vôbec doktor, ak najskôr spôsobí chorobu a potom sa tvári, že lieči?
Poďme ale bližšie k našim hraniciam. Vytvorila sa tu Európska únia. Deklaruje sa ako spojenectvo rovnoprávnych štátov.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tomu tak aj je. Veď spolupráca, a spájanie sa je v prírode prirodzené. Konkurujú si skôr zvieratá, ale aj tie vedia spolupracovať. (viac v úvahe: Konkurencia, alebo spolupráca)
Takže pozrime sa bližšie na tento druh spojenectva v Európe.
Môžeme začať hneď otázkou. Je rovnoprávnosť, keď Grécky poľnohospodár dostane 300% dotácií oproti Slovensku, Rakúsky 350%, Francúzsky, Nemecký 400-500% ....?!?...
Je toto spolupráca? Alebo zase chce niekto niekoho ovládnuť a spraviť slabým?
Podporiť svoje hospodárstvo na úkor inej krajiny?
Naozaj si niekto z tých čo toto riadia myslí, že spoločenstvo môže byť silné, keď sú jednotlivci slabí? Aká je silná reťaz, v ktorej sú oká silné aj slabé? Keby všetky oká boli silné, hrubé, a bohaté a iba jedno bolo slabé, hrdzavé a chudobné, tak taká je silná aj celá reťaz. Hovoria, že sme ako jedna rodina. Lenže aký rodič dá jednému dieťaťu hojno a druhému ... ? To už spravodlivejšie je zrušiť všetky dotácie. Všetci by stáli na jednej štartovacej čiare.
Predstavte si beh na 100m. Slovák stojí na štartovacej čiare. Grék pred ním 30 metrov, Rakúšan 35, Talian 40 a Nemec s Francúzom 50 metrov pred ním. Zaznie výstrel na štart...
Myslím, že ďalej ani netreba pokračovať.

Začiatkom 90tych rokov politici na Slovensku vykrikovali v médiách, že za 10 rokov tu budeme žiť ako vo Švajčiarsku. Či je to pravda, alebo nie nech zváži každý sám. 
Ako ale pristupuje Švajčiarsko ku svojim poľnohospodárom uvediem na krátkom príklade:
V rokoch 2001 - 2003 sme sa nechali kontrolovať ekologickou organizáciou IMO (Institut fur Marktokologie), so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá vydáva eko certifikáty po celom svete.  (prikladáme jeden z nich)
                                                   
Zámer bol, umiestniť jablká okrem iného, aj do Švajčiarska. 
Keď sme sa vtedy obrátili na príslušné orgány v tejto krajine s ponukou bio jabĺk, nedošlo ani k rokovaniu o cenách, pretože Švajčiarska vláda mala v tom čase uzavretý svoj trh pre dovoz jabĺk. Z toho dôvodu, že domáci pestovatelia ešte nevypredali svoje zásoby.  Slušne nám odpovedali, že jablká nechcú, ale keby sme mali fazuľu môžeme predložiť ponuku... (-:
Takže, potrebuje toto nejaký komentár?Ako si má krajina chrániť svoju sebestačnosť? A ako chránia slovenskí politici tú svoju a svojich poľnohospodárov?
Na záver snáď len úvaha ako to vidí Slovenská vláda a ako to chce riešiť. 
Je zjavné, že slovenské poľnohospodárstvo je na hranici prežitia. Je zjavné, že všetky ostatné európske krajiny podporujú svoje poľnohospodárstvo viac ako tá slovenská.
Čo ale navrhuje slovenská vláda? Zvýhodniť pôžičky poľnohospodárom. Teda to, čo dostanú krajiny únie ako dotáciu, Slovák dostane ako úver, ktorý musí splatiť.
( Pozri: http://www.apa.sk/index.php?navID=1&id=4803aktuálne oznámenie zo 6.9.2012 pod názvom: V ý z v a  na predkladanie žiadostí o poskytnutie podpory vo forme pôžičky podľa výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 3. augusta 2012 č. 570/2012-100 o podrobnostiach pri poskytovaní podpory vo forme pôžičky. )

Vytvárať potraviny a zadlžovať sa? Toto je cesta? A kto to asi bude robiť? A dokedy?

A keď dôjde ku kolapsu ekonomiky, čo asi budú jesť Slováci, a čo budú piť? Na raňajky Peugeot, na obed Volkswagen, večera Kia a keď budú smädní, zapijú to brzdovou kvapalinou. Toto je vízia sebestačnosti?

Politici sa často vyhovárajú na predvstupové rokovania do únie. Že tak boli dohodnuté podmienky a nič sa s tým robiť nedá. Ale akože nedá?

Dedo mi zvykol hovoriť, že sú len dva druhy ľudí, tí rozumní a tí, ktorí tvrdia, „to sa nedá.“ Tak akých máme politikov? A načo nám je taká únia, kde sa k nám správajú ako k otrokom?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.