ZÁPIS SLOVENSKÉHO NOVOTVARU MENA
FYZICKEJ OSOBY DO MATRIKY
Základná právna úprava týkajúca sa určenia
mena fyzickej osobe (resp. fyzickou osobou) je obsiahnutá v Zákone o mene a
priezvisku č. 300/1993 Z. z.
v znení neskorších zmien a predpisov. Legálna definícia pojmu meno neexistuje. Zákon
iba stanovuje určité vlastnosti (kvality), ktoré musí meno spĺňať. V zákone sa uvádza:
Meno
§ 1
§ 1
(1) Každý musí mať
meno.
(2) Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.1)
(3) Meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy alebo zomrel.
(4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len "matričný úrad"), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
(5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, 1a) neurčila jeho meno.
(2) Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.1)
(3) Meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy alebo zomrel.
(4) Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len "matričný úrad"), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
(5) Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, 1a) neurčila jeho meno.
§ 2
(1)
Každému sa môže spôsobom a za podmienok
ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri
mená. Pri zápise mena alebo mien (ďalej
len "meno") do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu
súčinnosť.
(2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
(2) Nemožno určiť meno hanlivé, neosobné alebo domácku podobu mena, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé. Na požiadanie matričného úradu tieto skutočnosti preukazuje rodič dieťaťa potvrdením zastupiteľského úradu cudzieho štátu.
Z vyššie
uvedenej citácie § 2 zákona o mene
a priezvisku č. 300/1993 Z. z. vyplýva, že osoby oprávnené určiť meno
dieťaťu (okrem iných prípadov sú to najmä rodičia) sú viazané pri určovaní
mena zákonnými obmedzeniami, ktorými sú:
- meno nemôže byť hanlivé
- meno nemôže byť neosobné
- nemôže ním byť domácka podoba mena
- nemôže to byť meno totožné s menom žijúceho súrodenca, ktoré je v matrike uvedené na prvom mieste
- osobe mužského pohlavia nemôžeme dať ženské meno a naopak.
Ďalej sa uvádza
, že vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné mená, ktoré ale podľa zákona musia zodpovedať určitým kritériám, ktorými sú:
- všeobecná známosť o tom, že určené cudzojazyčné meno je v inom štáte okrem SR obvyklé
- a zároveň použitie tohto mena (všeobecne známeho) je v súlade s tradícou tohto iného štátu (v ktorom je obvyklé).
Z konštrukcie
právneho predpisu vyplýva (aj keď to nie je v zákone výslovne uvedené), že
základné členenie mena fyzickej osoby, ktoré zákon pozná je členenie na :
- mená slovenské
- mená cudzojazyčné.
Okrem
vyššie uvedených obmedzení pri určovaní slovenských mien a predpokladov
na možné určenie cudzojazyčného mena uvedených v zákone o mene však slovenské
mená musia zodpovedať aj zákonitostiam kodifikovanej podoby štátneho
jazyka s ohľadom na § 12 zákona o matrikách č. 420/2006 a na súvisiace
§§ 1, 2, 3 ods. 2 písm. c) zákona č.
270/1995 Z. z. o štátnom jazyku.
§
2 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku:
(2)
Kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet
odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti
štátneho jazyka shvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej
republiky na svojej internetovej stránke.
(3)
Akýkoľvek zásah
do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho
zákonitosťami je neprípustný.
V 3
ods. 3 písm. c) zákona č. 270/1995 Z. z. sa uvádza:
(4)
V štátnom jazyku sa:
c)
vedia celá úradná agenda ( matriky, zápisnice .....
Dohľad
nad dodržiavaním ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c) vykonáva Ministerstvo kultúry
SR.
Ministerstvo
kultúry vyhlásilo kodifikovanú podobu
štátneho jazyka Opatrením Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK
1501/2008-10/5088 o vyhlásení kodifikovanej podoby štátneho jazyka
podľa zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov. V tomto opatrení sú uvedené štyri
základné kodifikačné príručky a sú to:
Pravidlá slovenskej výslovnosti a
Pravidlá slovenského pravopisu , Krátky slovník slovenského jazyka (pre
oblasť slovnej zásoby) a Morfológia slovenského jazyka pre oblasť
tvaroslovia (skloňovanie, časovanie).
Dôležité z hľadiska aplikácie práva je zaradenie
mena do jednej z týchto dvoch základných
skupín mien, teda určenie, či sa jedná o meno slovenské, alebo, meno
cudzojazyčné, nakoľko podľa zaradenia do
týchto dvoch základných skupín sa potom aplikujú buď obmedzenia (slovenské
mená) vrátane požiadavky, že musia
zodpovedať zákonitostiam kodifikovanej podoby štátneho jazyka , alebo
požiadavky na meno (cudzojazyčné mená), ako je vyššie uvedené.
Gramatický výklad pojmov použitých v § 2 zákona o mene
podľa Slovníka slovenského jazyka.
Význam slova „meno” v Slovníku
slovenského jazyka:
meno, -a, mien stred.
1. slovné
označenie osoby al. veci, pomenovanie,
názov:
osobné, krstné
m.;
rodové, otcovské m. priezvisko; dievčenské m. u vydatých žien otcovské priezvisko; rodné m. a) meno (osobné); b) otcovské priezvisko u ľudí, ktorí si zmenili meno; básnické m. pseudonym; krycie m. nepravé (napr. u špióna); miestne m-á názvy miest, chotárne m-á pomenovania častí chotára; vlastné m. názov patriaci jednej osobe al. veci; gram. všeobecné m-á apelatíva; gram. podstatné m., prídavné m.; dostať, prijať m.; dať m. niekomu, niečomu pomenovať, nazvať niekoho, niečo; |
Význam slova
hanlivý a neosobný podľa Slovníka slovenského jazyka je:
- hanlivý príd. m. hanobiaci, urážlivý: h-á poznámka, h-é slovo;
použiť h-é výrazy proti niekomu;
lingv. h-é slová slová so zhoršeným významom, pejoratívne;
použiť h-é výrazy proti niekomu;
lingv. h-é slová slová so zhoršeným významom, pejoratívne;
- neosobný príd. m. netýkajúci sa (priamo) určitej osoby, nemajúci individuálny, subjektívny ráz: n. výrok, n-á poznámka;
gram. n-á väzba bez vyjadrenia činiteľa;
n-é sloveso ktorého podmet je neznámy;
n-é mená neoznačujúce ľudské bytosti.
gram. n-á väzba bez vyjadrenia činiteľa;
n-é sloveso ktorého podmet je neznámy;
n-é mená neoznačujúce ľudské bytosti.
Význam slova „cudzojazyčný” v Slovníku
slovenského jazyka
cudzojazyčný príd. m.
patriaci inému, cudziemu jazyku, inojazyčný;
cudzím jazykom napísaný: c. text, c-á literatúra;
cudzojazyčnosť, -ti žen. r. príslušnosť
k inému jazyku
|
Spôsobov ako určiť meno fyzickej osobe je množstvo – populárnosť mena (častý výskyt, obľúbenosť), zaužívané klasické mená v danom mieste a čase (ovplyvnené historickým politickým a kultúrnym vývojom), extravagantné mená, voľba mena podľa patrónov (nábožensky orientované), voľba mena podľa slávnych osobností, podľa rodinnej tradície (vplyv rodiny), archaické mená (vplyv histórie), voľba mena podľa jeho zvukomalebnosti (dobre znie, dobre znie s priezviskom), podľa pocitu (páči sa mi, nepáči sa mi), možnosti variability mena (jeho zdrobňovanie, zveličovanie ...).
Čo v prípade, ak matrikár odmietne zapísať meno,
ktoré vyjadruje podľa vášho názoru individualitu dieťaťa – je jeho dôležitým
individualizujúcim znakom a ktoré bolo určené podľa zásad a požiadaviek §
2 zákona o mene a jedná sa
o tzv. novotvar, ktorý je vytvorený podľa zákonitostí kodifikovanej podoby
štátneho (slovenského) jazyka
s ohľadom na § 2 ods. 3 zákona č. 270/1995 Z.z. v ktorom je uvedené:
„ Akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore
s jeho zákonitosťami je neprípustný“.
Na ilustráciu je potrebné uviesť, že podľa pravidiel
slovenského jazyka možno nové slovenské slová teda aj mená tvoriť týmito
spôsobmi:
1.
odvodzovaním
2.
skladaním
3.
spájaním
4.
skracovaním
5. prenášaním
významu
6. preberaním
z cudzích jazykov.
V zmysle ustanovení vyššie citovaných zákonov žiadnymi inými
obmedzeniami (v prípade slovenských mien) a požiadavkami (v prípade
cudzojazyčných mien) ako tými uvedenými v § 2 zákona o mene priezvisku č.
300/1993 Z. z. a súvisiacich §
zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku nie je občan Slovenskej
republiky viazaný pri určovaní mena
svojho dieťaťa. Určiť meno svojmu
dieťaťu patrí medzi základné práva rodiča v zmysle zákona č. 36/2005
o rodine.
Právna úprava
vedenia matrík je obsiahnutá v zákone č. 420/2006 Z. z. v znení jeho
neskorších zmien a predpisov, ktorý zároveň stanovuje práva a povinnosti
fyzických osôb, ako aj úlohy štátnych orgánov na tomto úseku verejnej správy.
Matrika je štátna
evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli
manželstvo alebo zomrele na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov
Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli
v cudzine.
V zmysle § 3
zákona je matrika verejná listina a verejnou listinou sú aj rodný list, sobášný
list a úmrtný list, jako aj potvrdenia vyhotovené o údajoch zapísaných
v matrike a doslovné výpisy z matrík.
Podľa § 5 ods. 1 matrika sa vedie
v jednom vyhotovení a zápisy
do nej sa vykonávajú na základe písomného oznámenia , do knihy narodení
aj na základe ústneho oznámenia rodiča.
Na vedenie matrík v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 420/2006 Z. z. ustanoví starosta
obce matrikára a jeho zástupcu ….
Matrikár skladá
v zmysle § 8 ods. 3 zákoná č. 420/2006 do rúk starostu sľub: „Sľubujem, že budem verný Slovenskej republike
a budem zachovávať jej zákony a vykonávať všetky povinnosti spojené
s vedením matrík podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia ...“
V zmysle § 12 zákona sa zápisy do
matriky vykonávajú v štátnom jazyku v zmysle čl. 6 ods. 1 Ústavy SR
(„Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk“) a na
základe zákona č. o štátnom jazyku. Podľa § 36 zákona sa mená a priezviská
zapisujú do matriky a do úradného výpisu z nej latinkou.
Znenie § 22 Vyhlášky č. 302/1994 Z.z. , ktorá určuje
podrobnosti pri zápise mena do matriky:
(1) Meno alebo mená dieťaťa sa zapisujú
podľa súhlasného vyhlásenia rodičov. /3/ Ak nie je vyhlásenie rodičov
súhlasné, matrikár to vyznačí v stĺpci 3 a neodkladne oznámi príslušnému súdu.
Oznámenie súdu sa urobí aj v prípade, ak nie je známy ani jeden rodič dieťaťa.
(2) Zapísať sa môžu najviac tri mená, a to aj cudzojazyčné. Pri zápise
cudzojazyčného mena sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť.
V uvedenom kontexte matrikár
nie je osobou, ktorá rozhoduje o tom, či
meno OZNÁMENÉ povinnou osobou (§
5 ods. 1, § 13 ods.3 zákona č. 420/2006 Z. z., § 20, § 21, § 22 zákona č.
302/1994 Z. z.), ktoré zodpovedá ust. § 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene
ako aj súvisiacim ustanoveniam § 1, § 2 ods. 3, § 3 ods. 2písm. c) zákona
č. 270/1995 Z. z. o štátom jazyku, zapíše do matriky, alebo nezapíše.
Na základe citovaných ustanovení má povinnosť oznámené meno zapísať.
V zmysle § 1 zákona č. 420/2006 je tento zákon jediný právny predpis
v spojení so zákonom č. 302/1994 Z. z. (vyhláška vydaná na základe
zákonného splnomocnenia, určujúca podrobnosti na vykonanie predmetného zákona)
obsahujúci právne normy, ktorými sa v SR upravuje vedenie matrík a ktorý
obsahuje práva a povinnosti fyzických osôb na tomto úseku verejnej štátnej správy ako aj
povinnosti - úlohy orgánov verejnej správy na tomto úseku. Tento zákon nestanovuje občanovi – rodičovi
dieťaťa (oznamovateľovi) povinnosť preukazovať matrikárovi pri oznámení mena
(okrem preukazu totožnosti oznamovateľa – rodiča) nejaké skutočnosti týkajúce
sa mena (napríklad zápis v kalendári, či už v kalendári SR, alebo
inej krajiny). Rodič - oznamovateľ má však v zmysle zákona o matrikách
povinnosť poskytnúť matrikárovi
súčinnosť.
Právne prostriedky ochrany proti
nezákonnému postupu orgánu verejnej správy:
1. podanie sťažnosti kontrolnému orgánu v zmysle zákona
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. V § 3 zákona o sťažnostiach sa uvádza:
(1) Sťažnosť je podanie fyzickej
osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:
(a) sa domáha ochrany svojich práv
alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené
činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,
(b) poukazuje na konkrétne
nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti
orgánu verejnej správy.
2. V zmysle § 31 zákona č.
420/2006 o matrikách je kontrolným orgánom obvodný úrad, krajský úrad
a ministerstvo vnútra. V konečnom dôsledku na základe zákona
o výkone štátnej kontroly č. 10/1996 Z. z. možno podať sťažnosť na Úrad
vlády. V prípade, že je občan so spôsobom vybavenia sťažnosti nespokojný
môže podať sťažnosť opakovane.
3.
súdna ochrana :
a) V prípade, ak
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a
právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho
dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať podľa
ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. ochrany
proti zásahu za predpokladu, že taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo
hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak
navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,
alebo ak sa navrhovateľ domáha len
určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo
dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Je potrebné uviesť, že
žalobca je v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. povinný využiť podanie sťažnosti
na základe § 3 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, keď, a keď nie je
s postupom pri vybavovaní sťažnosti spokojný – považuje ho za nezákonný je
povinný vyčerpať tento prostriedok právnej ochrany a podať opakovanú sťažnosť,
na základe ktorej by orgán verejnej správy (najbližšie nadriadený)
prešetril, či pôvodná sťažnosť bola správne vybavená.
b) žaloba na
ochranu osobnosti na základe § 11
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb..
Následky nesplnenia
povinností vyplývajúcich zo zákona o matrikách č. 420/2006 Z. z. .
Kontrolnú činnosť
na úseku matrík vykonávajú obvodné úrady, krajské úrady a ministerstvo (§ 31).
Na základe § 34 zákona ministerstvo vnútra Slovenskej repulbiky vydalo
všeobecne záväzný právny predpis a to Vyhlášku č. 302/1994, ktorou ustanovil
okrem iného aj podrobnosti o vedení matriky, vykonávaní zápisov do knihy narodení, knihy manželstiev a knihy
úmrtí.
V zmysle § 35 porušenie povinností vyplývajúcich z § 13 a §
15 zákona o matrikách sa posudzuje
podľa zákona č. 372/1990 o priestupkoch. V § 13 sú ustanovené povinnosti
matrikára ako aj ostatných osôb pri zápise do knihy narodení.
V prípade nedodržania povinnosti uloženej osobám v § 13 zákona č. 420/2006 o matrikách sa možno dopustiť priestupku na úseku verejnej správy (za neoznámenie narodenia dieťaťa vôbec, alebo v lehote 3 pracovných dní od narodenia lekárom, alebo jedným z rodičov, matka aj neskôr, hneď ako je schopná oznámenia).
Znenie § 46 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch
Iné priestupky proti poriadku v správe
„Priestupkom
proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21
až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnými predpismi, vrátane
všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych
orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy
alebo obcí. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur.“
SÚVISIACE PRÁVNE PREDPISY
V Ústave Slovenskej republiky sa
uvádza:
Čl. 12
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné
a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody
sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu,
farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej
skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto
dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
(3) Každý
má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek
ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce
k odnárodňovaniu.
(4) Nikomu
nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva
a slobody.
Čl. 13
(1)
Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120
ods. 2.
(2) Medze základných práv
a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len
zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných
práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných
práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Druhý oddiel
ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY
Čl. 14
Každý má
spôsobilosť na práva.
Čl. 19
(1) Každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu
pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov
o svojej osobe.
PRÁVO NA OCHRANU OSOBNOSTI, ktorú tvorí okrem iného aj
meno upravuje Občiansky zákonník č. 40/1964 Z. z. v § 11 v ktorom sa uvádza:
Ochrana osobnosti
§ 11
Fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy.
Špecifickosť osobnostných práv
spočíva v ich predmete (objekte), ktorým nie je hmotná vec, ale priamo
osobnosť človeka, resp. na hmotnom substráte zachytená stránka osobnosti človeka.
Predmetom ochrany je osobnosť
fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto
chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých
čiastkových osobnostných práv v § 11,
ktoré vytvárajú jednotné, základné
osobnostné práva, je len demonštratívny.
Jednotlivé
aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na:
1. právo na česť a dôstojnosť,
2. právo na meno,
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte,
4. právo na telesnú integritu,
5. právo na súkromie,
6. právo na opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vo
vzťahu k hromadným informačným prostriedkom.
Ad 2: Právo na meno je právo na
významnú stránku osobnosti občana, ktorou je jeho individualizujúce
označenie pozostávajúce z priezviska a osobného mena.
Predmetom práva na meno treba
rozumieť nielen rodné meno, ale aj vlastné meno. Obdobne je chránené aj krycie
meno (pseudonym).
Pre vytváranie slovenských novotvarov dávam do
pozornosti nasledujúcu literatúru:
Slovanský jazykový atlas.
Lexikálno-slovotvorná séria. 4. zv. Poľnohospodárstvo. 1. vyd. Ved. red. A.
Ferenčíková. Bratislava: Meždunarodnyj komitet slavistov, Komissija
Obščeslavianskogo lingvističeskogo atlasa, Slovenská akadémia vied –
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, Univerzita Komenského – Filozofická fakulta
2012. 266 s., 106 máp. ISBN 978-80-224-1236-0 (spoluautori A. Ferenčíková, M.
Chochol, Ľ. Králik, J. Siatkowski, Ž. Ž. Varbot, P. Žigo).
Poznámka: tento právny rozbor predstavuje právny názor advokátskej
kancelárie:
AGENDA -
AGENDA -
Mgr. Bc. Oľga Bošnáková, advokátka
zapísaná v SAK pod reg. č. 5102
advokátska kancelária so sídlom
Na Hôrke 38, 949 01 Nitra.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.