19. Óm, amen, ómša, šaman.

                      Kde sú korene reči?

                                      
                                        

Rozhodli sme sa ísť cestou poznávania slovenských (slovanských) dejín, ktoré nám boli násilím utajené. Aby sme toto tajomstvo rozplietli, musíme sa vrátiť na začiatok. Tým začiatkom je slovo.

Slovo je najjemnejšia forma prejavenej hmoty. Za ňou sa skrýva už len podstata, ktorá sa dá slovami študovať, ale sama o sebe je nevyjadriteľná. To je aj dôvod prečo taký múdri ľudia ako Sokrates, na otázku čo vie, odpovedá ,,viem, že nič neviem“. Budha na podobnú otázku odpovedá ,,prázdnota je forma a forma je prázdnota“. Lao-c mlčí. A svetú knihu taoizmu napíše pod nátlakom. Prvá veta v nej znie: ,,pravda (tao) sa nedá vyjadriť slovami“. Prečo ju teda napísal? Prečo zenoví učitelia, ktorí tvrdia to isté, napísali toľko kníh? Slovo nie je pravda, ale napriek tomu stále píšu a rozprávajú. Ako je to možné? Sú to hlupáci, alebo niečo pravdy na tom bude? No bez vetra sa ani lístok nepohne. Tak hovorí múdre príslovie Slovenov. Človek môže pri ňom byť (alebo v ňom), môže ho cítiť, ale v momente keď čokoľvek o ňom povie, vysloví, je to už prejavená forma a tá obsahuje protiklady. Preto sa aj všetko prejavené, vyslovené dá poprieť. Ak niekto povie ,,toto je pravda“, zároveň platí aj jej opak. A teda že to pravda byť nemusí. Preto aj tie rozporuplné odpovede tých (múdrych) ľudí.  Samozrejme aj v prejavenom hmotnom svete existujú zákonitosti, ktoré by sa dali nazvať pravdou, ale zase je to len na relatívnosti poznania človeka. O nich sme hovorili v predchádzajúcich článkoch.

Aký to ale má zmysel, niečo o tom hovoriť, keď to nemusí byť pravda? No odpoveď je zase v slovenských slovách ako: prirovnanie, obraznosť... Samozrejme sú to symboly, metafory, ktoré na niečo poukazujú ale sami nie sú tým na čo sa nás snažia upozorniť. Je to ako nočný obraz mesiaca na hladine jazera. Nie je to mesiac, ale dáva človeku možnosť aby si predstavil, čo mesiac môže byť. Alebo keď sa postavíme pred zrkadlo. Zrkadlo nie sme my, ale dáva nám určitú predstavu kým byť môžeme. Poďme teda slovami preskúmať, kým byť môžeme...

Takže na začiatku bolo slovo...

Čo to ale slovo je? A z čoho sa skladá? Ak sme študovali gramatiku, vieme, že sú to samohlásky a spoluhlásky. Jednoducho hlásky. Čo sú to ale hlásky? Znova slovenské slovo, ktoré samo v sebe obsahuje svoj význam. Hlásky je od slova hlas, a teda hlas je vlastne zvuk. Čo je zvuk? Zvuk je tón, ktorý má svoju dĺžku, hĺbku, farbu, rezonanciu. Môže byť vyslovený pod rôznym druhom emócie. Dostali sme sa teda opäť k rezonancii. Znova môžeme vidieť (počuť) ako zákon rezonancie ovplyvňuje celý prejavený svet. Vráťme sa ale k názvu tohto článku, aby sme bližšie pochopili význam hlások, z nich vychádzajúcich slov a ich vplyv na tvorbu reči.

Óm.

Čo je to Óm? Ak sme pozorne študovali svetové náboženstvá, s touto na prvý pohľad dvojhláskou sa možno stretnúť po celom svete. Od austrálskych aborigénov, cez amerických indiánov, slovanov, japoncov... až po Indiu, Čínu, Tibet atď. Z tohto prostredia, a teda z tibetského budhizmu je aj najznámejšia. Častokrát sa uvádza v spojení s inými slovami vo forme veršu ,,Óm mani padme húm“. V indii sa tomu hovorí mantra. Sloveni tomu hovorili, alebo hovoria mudra. My v tomto článku podstatu a význam mantier, alebo mudier rozoberať nebudeme, vrátime sa k slovu Óm.  Tak ako vo všetkých kultúrach existovali pravdy pre jednoduchých ľudí, existovali aj pre ľudí, ktorí mali odvahu ísť do hĺbky a neuspokojili sa s povrchovým poznaním (s pozlátkom). Dvojhláska Óm je tiež tento príklad. Óm je len zjednodušená časť posolstva, ktoré bolo určené pre stádové náboženstvá. Pre ľudí, ktorí mali odvahu rozvinúť vlastnú individualitu sa toto posolstvo rozširovalo do viacerých hlások, z ktorých každá mala svoj význam.  Poďme teda ďalej. Óm napríklad v Japonsku rozšírili na Aum. Samuraji pri nej cvičili svoj dych, lebo vedeli, že v ňom sa skrýva sila. Vedeli aj, že sila sa hromadí pri výdychu a stráca pri nádychu. Preto aj dnes v bojových umeniach úder nasleduje pri výdychu, nie naopak. Poďme ďalej.

Aum sa postupne rozširuje na Aoum. Ďalej na Aoumn. Ježiš to obohatil o E, teda Aoumen, skrátene a ľudovo Amen. Postupne a príležitostne sa pridávali iné hlásky. Bolo to závislé od kultúrneho prostredia, zvykov, jazyka atď. Podstata ostala však stále zachovaná. Poďme teraz k tomu, čo je tu podstata.

Ak sa chceme dostať k jadru, musíme si zopakovať, že slovo aj hláska je zvuk. Zvuk má rôzne kvality, ale podlieha zákonu rezonancie. Slovo, alebo hláska je zvuk, ktorý prechádza nástrojom, ktorému sa hovorí ľudské telo. V ľudskom tele sa takisto tieto tóny prejavujú podľa zákona rezonancie a každá časť ľudského tela rezonuje pri inej vlnovej dĺžke (frekvencii).

Takže Óm (Óhm) má dva základné tóny Ó a M.  Ak vyslovíte hlásku O (Ó), bude vám rezonovať v úrovni brucha. Ak vám niekto buchne päsťou do brucha spontánne, bez rozmýšľania vydáte tón O, Och, Oh.     Brucho je centrom tónu O (Ó). Na bruchu sa nachádza aj miesto ktoré Slovani označovali Ho-Ra. Japonci tomuto miestu hovorili Ha-ra a samuraj, ktorý chcel vedome odísť z tohto sveta, urobil Harakiri. Toto miesto tesne pod pupkom je centrom prechodu z jedného svetu do druhého. Tak ako každý vesmír má svoju čiernu dieru, tak aj vesmír ľudského tela ju má na tomto mieste.

Ho-Ra. Čo to ale pre nás znamená? Okrem iného (pozri článok: Zákon rezonancie), ak človek vydychuje pod týmto tónom (Ho), tak sa niečo stráca, mizne, a niečo sa hromadí. Skúste si to sami. Ak vás niečo trápi, blúdi vám myseľ, vydýchnite Hó. Myšlienky na okamih akoby zmiznú a na chvíľu sa nahromadí sila. Ľudské utrpenie pramení v podstate z mysle. Utrpenie to je slabosť a opak toho je sila. Ak teda zastavíte myseľ, nahromadí sa sila. Ak sa človek v tomto vedome nacvičí, dokáže s touto silou vedome pracovať. To je aj hĺbkový význam slova Ho-Ra. Výdych do Ó (Ho), zastavenie mysle a nahromadenie sily (Ra).

Ďalšou hláskou v slove Óm je M. Znova ak začnete vyslovovať toto M´M´M´, tak vám začne akoby vybrovať celá hlava. Znamená to, že centrum tohto tónu (M) je v hlave. Ak vyslovíte Óm, tón, energia, sila sa bude presúvať (bude rezonovať) od brucha ku hlave.

Rozšírme teraz slovo Óm na Óum. Ak vám niekto vrazí päsťou do hrude, vydáte tón U, Uf, Uch. Rovnako si vzdychnete ak vám je ťažko od srdca. U rezonuje so srdcom. Poďme ďalej. Rozšírme slovo Oum na Aoum. Odkiaľ vychádza tón A(Á)? Aké tóny vydávate keď sa milujete s milou, alebo s milým? Nie sú to náhodou zvuky rozkoše ako Á, Ach? Takže sme v sexuálnom centre. V mieste najnižšie položenom na ľudskom tele. V mieste, ktoré rezonuje s tónom A(Á). Aoum rozšírme ďalej na Aoumn. Kde sa nachádza tón N? Ak máte nádchu čo poviete? Mám nádchu alebo mám dádchu? Ak máte zapchatý nos, tón N jednoducho nevyslovíte. N ide z hornej časti hlavy a prejavuje sa cez nos. Toto je najvyššie položené centrum, a teda v hornej časti hlavy.

Dostali sme sa teda ku slovu Aoumn. Toto slovo ešte môžeme rôzne kombinovať, ale dôležité sú ešte dve hlásky: E a I. Aoumen alebo Aoumin. Keď dieťa kaká ako mu hovoríte? Ää alebo EÉ. Keď vám je špatne a zvraciate aký tón vydáte? EE, ää. Keď vám niečo nie je po chuti ä, Be  atď. Keď sa vám kýchne, vydáte zo seba hap čí, či.

I teda súvisí s dychom a E s trávením.

Dostali sme sa teda na záver vysvetlenia podstaty slova Aoumen (Aoumin). Sú to vlastne určité základné silové centrá v tele človeka, ktoré podliehajú určitým pravidlám. Všetko toto je samozrejme nutné si overiť na vlastnom tele, aby to nebola len rozprávka vyčítaná z kníh, ale vlastné pochopenie. Človek, ktorý je hudobne zdatný bude tieto (aj iné) tóny cítiť. Človek, ktorý je vedecky založený to odhalí trebárz v laboratóriu, pretože všetky tieto tóny (frekvencie) sú merateľné aj na prístrojoch. Samozrejme za predpokladu, že to bude chcieť skúmať a zistiť.

Vráťme sa ale nazad k nadpisu článku. Óm, Amen, Ómša, Šaman.

Slovo Óm nám už je jasné. Vieme aj, že Amen je rozšírená forma Óm, alebo skrátená forma Aoumen. Vieme už, z čoho vychádza a čo znamená. (Či to vedia aj tí, čo to 

každý deň používajú vo svojich modlitbách je už otázne.) Ďalej tu ale máme slová ako 

Ómša a Šaman. Poďme teda na Ómša.

Óm je nám už jasné. Čo ale znamená Ša? Zase vychádzajme z toho, čo sme si už rozobrali. Óm je zvuk, sled tónov od spodu hore. Od pohlavných orgánov k bruchu, srdcu až k hlave. Vyslovme teraz slovo Ša. Odkiaľ kam bude smerovať energia? Keď vám šumí v hlave, kde je ten tón? Samozrejme hore a A smeruje k zemi.

Ša je tok energie (sily) z hora dolu, teda presný opak Óm. Predstavte si teraz kolobeh v prírode, tep srdca, hore, dolu, obeh planét, deň, noc, striedanie ročných období, teplo, zima... Cítite, vidíte tú analógiu? Áno, Ómša je rovnako tok energie od spodu na hor a následne zhora dolu. Je to vlastne symboliclé miesto, kde sa energia zo spodu stretáva s energiou z hora a dochádza k súladu, ku kolobehu. To by malo byť aj symbolickým významom stretnutí, ktoré sa týmto slovom tytulujú. (Či tomu tak aj je, nech zváži triezvo mysliaci človek sám.)

Takže máme za sebou slovo Ómša. Poďme na Šaman.

Ľudia si často mylne toto slovo spájajú s anglickým Ša-man. Kde man je v angličtine človek a Ša je dosť abstraktne definované nič. Tvrdia, že pochádza z angličtiny. Opak je ale pravdou. Toto slovo existovalo dávno pred tým, ako Angličania vôbec vedeli, že budú hovoriť anglicky. Samozrejme potom to prebrali za svoje ako väčšinu zo svojich dejín a majetku zo svojich kolónií. Takže poďme teraz k podstate.

Šaman.

Rozoberme si to slovo zvukovo.  Ša cesta dole,   Aumn cesta hore.

Ša – aumn (Óm) alebo ľudovo Šaman.

Šaman je vlastne zrkadlový obraz (opak) slova Ómša. (Šaman /ŠaÓm/ – Ómša)  Šaman je pohyb z hora dolu Ša, a opäť hore Óm. Šaman je človek, ktorý prináša energiu, pochopenie z hora dolu, aby ľudí (dole) pozdvihol na vyššiu úroveň, vyššie poznanie, smerom hore. Ómša je  nízka energia, ktorá smeruje hore, aby sa stretla s vyšším pochopením a preniesla ho dole do nižších oblastí. Ómša je stretnutie ľudí, ktorí chcú pozdvihnúť svoju silu, svoje pochopenie. Prichádza Šaman a toto pochopenie im prináša, aby ich obohatil.

To by bolo tak asi zhruba v skratke všetko. Pri jednej veci sa ale ešte zastavím.

Ša. Toto slovo sa dá vystopovať v rôznych kultúrach. Len sa naň musíme pozrieť správnym spôsobom a nesmieme ho vidieť ustrnulo len v tejto podobe. Začnime od Slovenov. Keď fúka vietor Šu-mí lístie. Je Šu-ma. Hora môže byť Šuma a pohorie Šumava. Keď je niečo príliš horúce, matka povie dieťaťu ,,pozor, to je Ši!“. Nadýchnete sa a pri výdychu sa uvoľní obrovská sila ,,Čí“, Kýchli ste si. Uviedol som pár príkladov, ktoré majú v sebe iné hlásky, sú podobné ale podstata je tá istá. Sila ide z hora dolu. Ak budeme skúmať ďalej odhalíme podobné súvislosti aj v iných kultúrach.

Číňania majú silu Či.  Keď niekto cvičí Či-kung, alebo Taj-Či, čo vlastne cvičí? Japonci majú Ki. Čo je to Rej-Ki? Alebo Aj-Ki-Dó? Ďalšie súvislosti? Či je vlastne čínske Chi (Čchi).  Z toho vzniklo slovo a vedomie Chan (alebo Čan). Z neho vychádza japonský Zen. V Indii Džňá-na. U Slovanov PRá-na alebo Ži-va atď. Podobne je to aj so slovom Óm (Aoumn). Slovania voľakedy uctievali ženské (nazvime to) božstvo UMA alebo mužské UM. Čo myslíme aj dnes tým keď povieme, že niekto má um, alebo umu (na východe dumu)? Alebo presnejšie rozum? No myslím, že je to jasné, ale všimnime si tu dva základné tóny U a M. U je zvuk, ktorý vychádza z centra sily umiestnenej v srdci. M  z miesta hlavy, z centra myslenia. Ak chápeme súvislosti, je jasné čo považovali naši predkovia za stav pochopenia (chápania). Pochopenie samotné musí byť výsledkom rovnováhy medzi myslením a cítením. Srdce (U) a rozum (M) musí byť v rovnováhe, inak k pochopeniu nemôže prísť. Ak človek rozvinie len cítenie (U) bez rozmýšľania dochádza k fanatizmu, idealizmu alebo fantazírovaniu. Ak človek rozvinie len rozumovú myseľ (M) dochádza k materializmu, chamtivosti a bezcitnosti. Vidíme, že ak nie je rovnováha medzi týmito dvoma silovými centrami, súlad medzi citom (U) a rozumom (M) dochádza k extrémom, k nerovnováhe, k vychýleniu sily, teda k slabosti a v konečnom dôsledku ku chorobe človeka aj spoločnosti. (Tejto téme som sa venoval aj v článku ,,Čo sa s tým dá robiť?“)

Ďalej by som dal ešte slovo Óm do súvislosti so slovom (mantrou) RAM. Obidva tieto výrazy sa dodnes používajú napríklad v Indii. Ak si slovo rozoberieme, skladá sa z dvoch častí: Ra-AM (Óm). Kde Ra je slovanský výraz pre základný zdroj a pochopenie života a slovo AM (Óm) sme si už rozobrali v článku. Podobným spôsobom nájdeme aj súvislosť v slovanskom slove BOH, Oh, OhM atď. So slovným spojením Ra-AM (Óm) sa môžeme stretnúť aj v starom Egypte: Amon-Ra, Amen-Re, Amenhotep (Achnaton), Amaunet (Mut), Tutanchamon... U Babylončanov Aman, u Koptov Amun, u Grékov Ammón atď. Keď ideme časovou osou dozadu, dostaneme sa k Sumerom a ich slovám ako: An, Un, En, Ki...  V tejto súvislosti je veľmi zaujímavá podobnosť starého obrazového písma Sumerov so slovanskými Runami, ktoré ani historici neuvádzajú, že sú slovanské. Ak budeme študovať skutočné dejiny, nájdeme aj mnoho iných súvislostí spájaných s Óm (Aoumen).

Všetky tieto slová sú predovšetkým zvuky, ktoré môžu byť rôznymi ľuďmi vyslovené rôzne a pod rôznym účinkom. Odpradávna sa ľudia tieto tóny pokúšali napodobiť 

hlasom, alebo rôznymi nástrojmi. Slovania vyvinuli nástroj, ktorému sa hovorí Drumbľa. Už len samotné slovo Drumbľa ak je správne vyslovené, budete tento tón, tón vesmíru, života počuť. A keď správne na nástroji zahráte, budete ho počuť tiež. Nástroj s podobným zvukom vyrobili napríklad aj austrálsky aborigéni a volá sa didžeridou. V Ázii to boli rôzne basičky atď. Ak chcete naživo počuť tieto tóny od ľudí, čo nestratili spojenie so svojimy koreňmi odporúčam tieto odkazy na You Tube:

Huun Huur Tu – Ancient Shamanic rock 

Altai Kai – Kaj Kožong,  Altai Culture – Tuva

Unreal: mongolian throat singing

6 methods of the khoomi

Female mongolian throat singer

Amazing mongolian song: power for the soul

Tyva kyzy

A mnoho iného. Stačí zadať do You Tube: Khoomei, khoomii, choomej... alebo niečo je aj na našej stránke v časti: Hudba na vypočutie.

Z hľadiska výskumu týchto tónov doporučujem počúvať jednoročné deti, u ktorých sa tieto rečové (silové) centrá práve vyvíjajú: uá, eá, oá, é, ä , á, och, ach, jach, jocht, ocht, ta, oa, ma, mam, tat, ka, ko, kaka, kakó, dago, go, tak, ba bum, buch, hí, š, šší,

ša, mňam... (šamňam)J

Ľudské telo je ako šesťdierková píšťalka, na ktorej sa človek musí naučiť hrať. Či túto píšťalku v živote použijeme na nácvik a hranie, alebo ju len zavesíme na stenu ako atrapu je na každom človeku. Rozhodnúť sa musí každý sám.

      

Toto všetko je len ako možnosť, príklad akým spôsobom sa dá rozvíjať poznanie. Každý človek má ale svoju vlastnú cestu a iný ťah na bránku. Takže berte to len ako úvahu na zamyslenie, výsledkom ktorého by malo byť vlastné prežité pochopenie. 

K tomu nám prajem veľa sily.

Hó Ra Óm.